Prezident Joe Biden opakuje, že Amerika je späť. Odkiaľ sa vracia?
Amerika sa snaží revitalizovať a opätovne potvrdiť svoju líderskú pozíciu. Vždy sme v nej boli, ale v niektorých oblastiach sme z nej ustúpili, najmä čo sa týka medzinárodných organizácií. Práve sa konali štyri summity. Krajín G7, NATO, Európskej únie s USA a prezident Biden sa stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Napĺňame tieto vzťahy novým obsahom.
Čo to znamená?
Viac konzultácií, k partnerom pristupujeme ako ku spojencom. Pokladáme ich za absolútne kľúčových. Predchádzajúce vlády im tiež venovali pozornosť, ale toto je nová kvalita.
Ako sa to prejaví v regióne strednej Európy?
Prezident Biden prioritne rieši niektoré vzťahy s partnermi v západnej Európe a s Európskou úniou, ktoré sa zhoršili. Čo sa týka strednej Európy, 10. mája hovoril s krajinami Bukureštskej deviatky. Je to jasný prejav dôvery, ktorú vkladá do východného krídla NATO. Rusko ich stále pokladá za priestor, v ktorom pôsobí. Štáty regiónu urobili geopolitické rozhodnutie, že chcú byť súčasťou Západu. No Rusko si myslí, že by stále malo mať v týchto štátoch vplyv.
Niektorí kritici summitu Biden – Putin však tvrdia, že to vyzerá, akoby sa USA snažili o ďalšie resetovanie vzťahov.
Je to zjednodušený pohľad. Nemali by sme používať slovné spojenia ako resetovanie vzťahov. Summit ponúkol príležitosť sadnúť si a povedať, čo Spojené štáty pokladajú za neakceptovateľné a vyjadriť to tak, aby to bolo absolútne jasné. Zoznam nezhôd, ktoré máme s Putinovým Ruskom, je pomerne dlhý. Je na ňom zasahovanie do volieb, kybernetické útoky, väznenie našich občanov, obťažovanie amerických diplomatov. Na tom sa nedajú stavať stabilné a predvídateľné vzťahy, ktoré chceme. Ale možno existujú aj oblasti, v ktorých by sme prípadne mohli spolupracovať. Kontrola zbrojenia či prístup k Arktíde. Je nám však jasné, v čom je problém Ruska pod vedením Putina. Nepredpokladáme, že sa to v dohľadnom čase zmení. Aspoň sa do našich hlavných miest vrátia veľvyslanci. Ale to je úplné minimum vo vzťahoch, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť. Rusko je krajina, ktorá sa správa mimoriadne nekooperatívne.
V súvislosti so summitom sa veľa hovorilo o červených čiarach. Myslíte si, že Putin už chápe, kde sú tie americké?
Ťažko povedať. Uvidíme.
A ak nie, čo potom?
Nechcem takto špekulovať. Na summite sme boli svedkami dlhej konverzácie. USA jasne povedali, že je pre ne dôležitá ľudskoprávna dimenzia a že od Ruska očakávame istú úroveň správania, ktorá sa spája so štátmi, čo sa pokladajú za veľmoci. Moskva príliš často vytvára problémy, ktoré chce potom využiť, aby získala ďalšie výhody.
Spomenuli ste, že Biden rieši vzťahy so západnou Európou, ktoré sa v predchádzajúcom období zhoršili. Chystá sa však aj do strednej Európy, na Slovensko. Kedy by sme sa mohli porozprávať s ním alebo s ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom?
Šéf diplomacie Mike Pompeo navštívil Bratislavu vo februári 2019.
Takže túto kvótu sme si už vyčerpali?
Nie. Som si istý, že prezidentka Zuzana Čaputová pozvala prezidenta Bidena na návštevu Slovenska, keď spolu hovorili na summite NATO. Je však náročné predpovedať, kedy sa niečo také stane. Bol by som rád, keby minister zahraničných vecí alebo prezident zavítali do vášho regiónu, ale svet je veľký. Nie je to len Európa či stredná Európa. Musíme venovať pozornosť aj iným oblastiam sveta.
Áno, ale zaujímavé je, že bývalá chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová na konferencii GLOBSEC uviedla, že naposledy americký prezident navštívil jej krajinu v roku 2006. To je dosť dávno, nie?
Niektoré krajiny na to naozaj čakajú už pomerne dlho. Neustále diskutujeme, kam pôjde prezident či minister zahraničných vecí a prečo tam pôjdu.
Chorvátska exprezidentka povedala ešte jednu vec. A týka sa to toho, čo ste spomenuli v súvislosti s Ruskom a tým, ako sa snaží ovplyvňovať svoje okolie. Grabarová-Kitarovičová pripomenula, že lídri z regiónu sa oveľa ľahšie dostanú k Putinovi ako do Bieleho domu, hoci sú spojencami USA.
Musíte však chápať, že ruský prezident to robí preto, aby sa ukázal v ich spoločnosti. Putin je diktátor. My sme súčasťou demokracie, ktorá je niekedy chaotická. Musíte v nej stráviť veľa času tým, že riešite rôzne veci s rôznymi aktérmi. Ale naši spojenci sa s americkými predstaviteľmi neustále stretávajú v rámci multilaterálnych organizácií. Stretnutia ministrov zahraničných vecí a obrany NATO sa konajú úplne pravidelne. Radi robíme aj bilaterálne návštevy, ale bolo by dobré opustiť pohľad, že je to jediný nástroj, ako udržiavať vzťahy.
Prezident Biden dáva veľký dôraz na dodržiavanie zásad právneho štátu. V regióne strednej Európy sa dlhodobo diskutuje v tejto súvislosti najmä o Maďarsku a Poľsku. Vzťahy USA s týmito krajinami boli za vlády predchádzajúceho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa pomerne dobré. Zmení sa to?
Každá vláda má svoj vlastný prístup. Takže niektoré veci sa už zmenili. Pri Maďarsku viac na verejnosti hovoríme o našich obavách týkajúcich sa slobody médií či kontroverzného zákona, ktorý súvisí s právami sexuálnych menšín, s právami LGBTQI+ osôb.
Pokladáte Maďarsko za demokraciu?
Maďarská vláda v niektorých oblastiach tlačí na hranu. V krajine sa konajú voľby. Tie posledné Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe označila za slobodné, ale nie spravodlivé. Vláda tlačí na limity v oblasti slobody médií, v súdnictve, pri niektorých sociálnych veciach, ako sú práva sexuálnych menšín. Sú to záležitosti, ktoré vzbudzujú obavy aj v EÚ. Nie je to len americký problém. Keď Maďarsko vstúpilo do únie, prijalo jej legislatívu a zaviazalo sa, že bude dodržiavať určité štandardy.