Americký prezident súčasne potvrdil, že nariadil nálety na zariadenia v blízkosti hraníc medzi Irakom a Sýriou, ktoré – podľa zistení americkej armády – využívajú ozbrojené skupiny podporované Iránom. Tieto oddiely podľa Washingtonu zaútočili na americké jednotky.
Biden vysvetlil, že sa riadil druhým článkom americkej ústavy, ktorý umožňuje hlavnému veliteľovi uchýliť sa k vojenským akciám v sebaobrane.
Pokiaľ ide o Izrael, Biden zdôraznil, že jeho záväzky voči Izraelu sú „nemenné“. Potvrdil, že je „neochvejne oddaný“ právu Izraela na sebaobranu. Vyjadril súčasne i podporu normalizácii vzťahov Izraela s krajinami Afriky a Blízkeho východu.
Informoval tiež, že čoskoro prijme vo Washingtone nového izraelského predsedu vlády Naftaliho Bennetta. Rivlin poznamenal, že Izrael nemá lepšieho spojenca ako USA a že obidve krajiny spájajú demokratické hodnoty.
Stretnutie Bidena s Rivlinom, ktorý podniká poslednú zahraničnú cestu vo funkcii hlavy štátu, sa uskutočnilo krátko po tom, ako Bennett vo funkcii izraelského premiéra vystriedal Benjamina Netanjahua.
Bidenova vláda medzitým zintenzívnila úsilie o oživenie dohody, ktorú Irán uzavrel so svetovými mocnosťami v roku 2015. Cieľom tejto dohody je obmedziť schopnosť Teheránu vyvíjať jadrové zbrane. Bývalý prezident USA Donald Trump s Netanjahuovou podporou od tejto dohody v roku 2018 v mene USA odstúpil.
Rivlin má opustiť prezidentský úrad 7. júla – po sedemročnom funkčnom období. Vystrieda ho Jicchak Herzog, bývalý labouristický poslanec parlamentu, ktorý naposledy šéfoval neziskovej organizácii úzko spolupracujúcej s vládou na podpore prisťahovalectva do Izraela.