Miko: Klimatické zmeny súvisia s častejšími extrémnymi javmi

"Šoféroval som zo Slovenska na Moravu a videl som, čo sa deje s počasím. Hovoril som si, že je to nenormálne a poriadne divoké,“ opísal pre Pravdu svoj zážitok zo štvrtka minulého týždňa Ladislav Miko, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Bývalý český minister životného prostredia v rozhovore hovorí aj o tom, čo má katastrofa na južnej Morave spoločné s klimatickými zmenami, a ako s nimi bojuje Európska únia. Vyčíňanie tornáda si vyžiadalo minimálne šesť obetí, desiatky zranených a škody vo výške minimálne 15 miliárd korún (takmer 590 miliónov eur).

, 29.06.2021 16:54
obec Mikulčice po tornáde Foto: ,
Obec Mikulčice po tornáde.

Aká bola vaša prvá reakcia na katastrofu na južnej Morave?

Čo sa deje, som sa dozvedel, keď ma polícia zastavila na diaľnici cestou do Prahy. Na internete som zistil, že pred pol hodinou región zasiahlo tornádo. Polícia stopla premávku. Jeden pruh diaľnice bol určený pre sanitky a zložky záchranného systému, ale boli tam aj popadané stĺpy elektrického vedenia. Ešte keď som šoféroval zo Slovenska na Moravu, videl som, čo sa deje s počasím. Hovoril som si, že je to nenormálne a poriadne divoké. Keď som si prečítal, že to bolo tornádo, prekvapilo a zaskočilo ma to, lebo takéto javy sa v našom regióne veľmi často nevyskytujú. Vznikajú u nás tornáda, ale majú väčšinou len podobu vzdušných vírov. Na stupnici intenzity sa pohybujú medzi jednotkou a dvojkou. Keď dosiahnu trojku, už je okolo toho veľké haló. Ale na južnej Morave to bola očividne štvorka.

Vznik tornád nie je priamo spojený s klimatickými zmenami, ale je potrebné pripraviť sa na častejšie extrémne poveternostné javy?

Najprv začnem tvrdením, že vznik tornád nie je priamo spojený so zmenou klímy. Je to pravda. Samotnú katastrofu na južnej Morave nemôžeme priradiť k dôsledkom klimatických zmien. Mohlo k nej dôjsť v rámci určitej kombinácie podmienok aj bez nich. Zároveň je však potrebné si uvedomiť, že zmena klímy so sebou prináša väčší výskyt extrémnych situácií. Pravdepodobnosť vzniku tornád vyplýva z istého rozloženia vzdušných más, energie a teploty. Nedá sa povedať, že zmena klímy sa rovná vzniku tornáda. Ale vieme, že klimatické zmeny súvisia s častejšími extrémnymi javmi. Jednoznačne potom platí, že sa musíme na ne lepšie pripraviť. Stačí sa zamyslieť nad súčasným rokom.

Čoho sme svedkami?

Za prvý polrok nám priemerné teploty vyjdú približne rovnaké ako v minulosti. Ale všetci sme zažili studený marec, apríl a máj. A potom prišiel teplotne dramaticky abnormálny jún. Áno, priemer plus-mínus sedí. Ale vychádza z extrémov, ktorým budeme čeliť stále častejšie, keď sa bude zhoršovať vplyv klimatických zmien. Musíme sa tomu prispôsobiť. Ale v prvom rade je nevyhnuté sa snažiť, aby zmena klímy ďalej nepostupovala.

Európska únia sa touto cestou pustila, smeruje k zelenej ekonomike. Do roku 2050 chce dosiahnuť hospodárstvo s nulovými emisiami skleníkových plynov. Bude to stačiť, aby sme dokázali zastaviť, prípadne aj zvrátiť následky klimatických zmien?

Za určitých predpokladov áno. Naša snaha sa však musí týkať všetkých oblastí, v ktorých môžeme niečo urobiť. Je zásadné, aby sme prestali využívať fosílne palivá. Ale súčasne je potrebné sa postarať o to, aby sme výrazne nezmenili systém fungovania pôdy. Musíme manažovať ekosystém tak, aby z nášho prostredia odoberal oxid uhličitý, nie aby ho ešte pridával. Musíme riešiť dopravu, poľnohospodárstvo, lesníctvo, pôdny režim či organizáciu fungovania spoločnosti v mestskom prostredí. Okrem toho, a stratégia EÚ s tým počíta, je nevyhnutné o tom všetkom presvedčiť aj okolitý svet. Máme na to nástroje.

Ladislav Miko, šéf Zastúpenia Európskej komisie... Foto: Pravda, Ivan Majerský
Ladislav Miko, zastupenie europskej komisie, ZEK Ladislav Miko, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Aké?

Jeden je politický. EÚ sa do toho pustila ako líder a vytvárame istý politický tlak cez ľudí. Veď keď to môžu robiť Európania, prečo nie aj ďalší? Druhým nástrojom je ekonomika. Únia je zaujímavý hospodársky priestor s pol miliardou bohatých ľudí. V prípade, že sa niekto chce na tomto trhu uplatniť a predávať na ňom svoj tovar, bude ho musieť vyrábať bez emisií, aby neplatil uhlíkovú daň. Ide tu o nepriamy tlak. Nemôžeme to nikomu prikázať. No ak niekto bude chcieť fungovať na našom trhu, bude sa tomu musieť prispôsobiť. Podľa mňa je to veľmi účinná páka na to, aby veľkí producenti mimo únie postupne prechádzali na rovnaké podmienky, ako máme v EÚ. Keď k tomu pripočítame aj spomenutý politický tlak, mohlo by to fungovať. Predstavte si, že niekto má k dispozícii výrobok XY. Pre európsky trh ho bude musieť produkovať bez emisií. Ale ekonomicky sa mu neoplatí tú istú vec na iný trh vyrábať s emisnou technológiou. Náš tlak by teda mohol mať postupný efekt na priemyselné odvetvia. EÚ musí byť v boji s klimatickými zmenami lídrom, ale zároveň musí byť striktná. Nebude to jednoduché ani automatické. Ale šanca, že sa nám do roku 2050 podarí dosiahnuť to, na čom sme dohodli, tu určite je.

No napriek tomu sa zdá, že najmä z regiónu strednej a východnej Európy znejú v súvislosti s bojom s klimatickými zmenami aj skeptické hlasy.

Áno, tiež mám ten pocit. Podľa mňa je to založené na tom, že náš región po páde železnej opony a po vstupe do EÚ vyvinul veľké úsilie, aby takpovediac dohnal Západ. Snažil sa nasledovať jeho príklad. Ľudia sa sústreďovali na veci, ktoré viedli k rastu západných ekonomík. A zrazu niekto príde a hovorí, že je potrebné robiť niečo iné. Z toho potom vyrastá istá skepsa. V regióne vidíme tendenciu chrániť investičné zámery a predstavy, ktoré sa istú dobu budovali. Takmer celá štruktúra našich zdrojov bola postavená na fosílnom modeli. Nechce sa nám ho meniť a istým spôsobom začínať takmer od začiatku.

Keď sa vrátim k pohrome na južnej Morave, český premiér Andrej Babiš požiadal o pomoc aj EÚ. Ako by to mohlo fungovať?

Každý členský štát môže požiadať o finančnú pomoc z Fondu solidarity EÚ. Samozrejme, je potrebné splniť isté podmienky, ale som presvedčený, že katastrofa, akou bolo tornádo, je dôvodom na to, aby Česko podporu získalo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #tornádo na Morave #Tornádo #Ladislav MIko #klimatické zmeny