„V mene (nášho) mesta sa ospravedlňujem za aktívne zapojenie amsterdamskej mestskej rady do komerčného systému koloniálneho otrokárstva a globálneho obchodovania s ľuďmi zredukovanými na otroctvo,“ uviedla Halsemaová.
„Nastal čas integrovať obrovskú nespravodlivosť koloniálneho otrokárstva do identity nášho mesta,“ povedala starostka Amsterdamu v prejave pri príležitosti 158. výročia od zrušenia otrokárstva v bývalej holandskej kolónii Surinam v Južnej Amerike a v Karibskej časti holandského kráľovstva, ku ktorému došlo 1. júla 1863.
Holandskí obchodníci a lode sa od 17. storočia až po zrušenie otroctva v roku 1863 zapájali do obchodovania s otrokmi a majitelia plantáží v holandských kolóniách využívali otrokov na prácu.
Provincia Holland, ktorej súčasťou je i Amsterdam, bola „hlavným hráčom v obchodovaní a vykorisťovaní otrokov,“ pripomenula tamojšia starostka. V 18. storočí podľa nej „40 percent ekonomického rastu pochádzalo z otroctva“. „A v Amsterdame takmer každý zarábal peniaze vďaka kolónii Surinam,“ dodala. Profitovať mala najmä mestská rada, ktorá bola spoluvlastníkom tejto kolónie a takisto sa podieľala na jej správe.
V Holandsku, ako aj v iných európskych krajinách, sa diskusia o otrokárstve a koloniálnej minulosti Európy rozprúdila najmä v súvislosti s protestmi hnutia Black Lives Matter bojujúceho za práva Afroameričanov v USA.
Holandská metropola je prvým mestom v krajine, ktoré sa ospravedlnilo za svoju rolu v obchodovaní s otrokmi. Nasledovať by mohli Rotterdam, Utrecht či Haag, kde sa o tejto téme takisto diskutuje.
Za svoju úlohu v otrokárstve sa Holandsko na národnej úrovni dosiaľ oficiálne neospravedlnilo. Odchádzajúci premiér Mark Rutte argumentoval tým, že obdobie otrokárstva je dávnou minulosťou a debata o prípadnom ospravedlnení by mohla vyvolať napätie v spoločnosti.