Čo môže vyriešiť milosť pre deväť katalánskych politikov?
Z pohľadu katalánskej vlády milosť nerieši politický konflikt. Je to len začiatok konverzácie, ktorá sa musí uskutočniť. Obávame sa, že z posledného vyhlásenia španielskeho premiéra Pedra Sáncheza (povedal, že jeho socialistická strana nikdy nepodporí referendum o nezávislosti Katalánska, pozn. red.) vyplýva, že je to jediný ústupok, ktorý urobí. Ale pre nás je to len začiatok. Nie je náhoda, že španielska vláda odobrila milosti práve v deň, keď Parlamentné zhromaždenie Rady Európy de facto odporučilo amnestiu. Tak to vníma katalánska vláda. Slovo amnestia sa v odporúčaniach nespomína. Ale nejde len o milosť. Ide aj o to, aby sa mohli vrátiť katalánski politici, ktorí sú exile, a o to, aby boli stiahnuté žaloby na ďalších ľudí. Správa hovorí, že politické otázky nemajú riešiť súdy, a o neprimeraných obvineniach týkajúcich sa rebélie a vzbury. My žiadame amnestiu a právo hlasovať v referende, ako to bolo v Škótsku.
Milosť sa však dá vnímať ako gesto, hoci len ako začiatok politickej konverzácie. Dalo by sa argumentovať, že teraz by malo niečo prísť z katalánskej strany. Urobíte nejaké gesto?
Španielska vláda urobila naozaj len maličké gesto. Týždeň potom Súd audítorov, čo však nie je súdny orgán, je to administratívna inštitúcia, obvinil katalánskych predstaviteľov z údajného neoprávneného využívania zdrojov. Milosť pre deviatich ľudí je dobrá pre nich a pre ich rodiny. Ale nie je to dostatočný krok. Stovky ľudí čelia obvineniam na rôznych súdoch a sme svedkami politizácie súdneho systému. Milosť je niečo, čo sa muselo stať. Len tak sa dala začať konverzácia, ale nemáme veľké očakávania. Premiér Sánchez povedal, že referendum nie je v žiadnom prípade prípustné. Vláda v Madride chce hovoriť o veciach, ako sú infraštruktúra, kompetencie či využívanie daní. Sú to tradičné katalánske požiadavky. Ale my chceme riešiť politický konflikt. O tom, či potrebujeme väčšie letisko alebo železnicu, ktoré nás lepšie spojí s Európou, môžeme hovoriť v inom formáte.
Šéf katalánskej vlády Pere Aragonés a premiér Sánchez sa však už stretli. Povedie to k nejakému pravidelnému dialógu?
Mali prvú schôdzku a diskutovali o kalendári, ktorým by sa riadil dialóg. Dohodli sa, že sa stretnú v septembri a sadnú si za rokovací stôl. Predpokladám, že to, čo sa deje na medzinárodnej scéne, bude mať vplyv na túto debatu.
Prečo si to myslíte?
Už som spomenula rozhodnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Samozrejme, správa má odporúčací charakter, nie je záväzná. Ale európske inštitúcie jej budú venovať pozornosť. Medzi obvinenými Súdu audítorov je aj významný katalánsky ekonóm Andreu Mas-Colell. Postavilo sa za neho viac ako 20 držiteľov Nobelovej ceny za ekonomiku. Tomu, čo sa deje, teraz venuje pozornosť aj svet. Prípady obvinených z Katalánska, ktoré uzavrel španielsky ústavný súd, smerujú na európsku úroveň. A čo povie Európa, to bude musieť Španielsko počúvať. Sme súčasťou Európy a Európskej únie.
Sťažujete sa na rozhodnutia španielskych justičných a ďalších orgánov. Keď sa však obzriete do minulosti, mali či mohli prívrženci nezávislosti Katalánska urobiť niečo inak? Najmä v súvislosti s referendom v roku 2017.
Je to zložitá otázka. Keď už viete, čo sa stalo, na veci sa dá pozerať rôznym spôsobom. Katalánska vláda v roku 2017 nepredvídala, ako tvrdo bude reagovať španielsky establišment a úrady. Podporujeme však dialóg a budeme rokovať. A Katalánci chcú rozhodnúť, veď až 70 percent z nich je za referendum. Možno by hlasovali za nezávislosť alebo by boli proti. Ale ľudia by už radi tento politický konflikt uzavreli.