No aj samotné Francúzsko čakajú politické skúšky. Krajina počas predsedníctva Rady EÚ zažije prezidentské a parlamentné voľby. A všetko sa to udeje na pozadí vážnych diskusií o budúcnosti únie o tom, ako má fungovať vo vnútri, ale aj akú úlohu má hrať na globálnej scéne. Zároveň pandémia ochorenia COVID-19 vo viacerých oblastiach odhalila ekonomické a politické slabiny klubu 27 krajín.
Veľký pokrok
Francúzsko bude šéfovať Rade EÚ po Slovinsku, ktorému sa šesťmesačný mandát začal 1. júla. "Priority predsedníctva sa tvoria aj dva či tri roky dopredu. Ak chceme niečo dokázať, nemôžeme začať 1. januára a skončiť 30. júna. Za šesť mesiacov neurobíte skutočnú reformu,“ povedal na nedávnej konferencii GLOBSEC, ktorá sa konala v Bratislave, Clément Beaune, francúzsky štátny minister pre európske záležitosti. Podľa neho sa bude Paríž sústreďovať na tri piliere. Klimatický, digitálny a sociálny.
„Nemám problém povedať, že by sme boli radi, ak by sme videli, že EÚ funguje spôsobom, ktorý je blízky nášmu uvažovaniu. Keď máte nejaké nápady, chcete, aby ich ľudia podporovali. Nevidím rozpor v tom, že je niekto profrancúzky a zároveň podporuje EÚ,“ reagoval Beaune na otázku Pravdu, ako vníma kritiku, že Paríž chce zmeniť úniu na svoj obraz.
Minister však zároveň priznal, že Francúzsko na európskej úrovni robilo v minulosti dve chyby. "Prvá, a asi sa vyskytovala častejšie, bola, že sme boli arogantní. Hovorili sme, že máme dobré nápady, ale nikto ich nechápe. Takto to však nefunguje v klube 27 krajín. Druhá chyba, ktorú sme robili viac v poslednom čase, bola, že sme k tomu pristupovali tak, že keď naše nápady nikto nechápe, nebudeme ani nič navrhovať,“ vysvetlil Beaune.
Francúzsky politik však pripomenul, že teraz je to iné. "Prejav prezidenta Emmanuela Macrona na Sorbonne v roku 2017 hovorí o vízii pre EÚ, ale zároveň je technický. Reč nie je len o tom, že únia má byť silná alebo má byť viac francúzska. Sú v nej konkrétne veci týkajúce sa obrany, kultúry či reformy eurozóny. Diskutujeme o nich a nečakáme, že všetci sa pod náš návrh podpíšu a bude to vybavené. Vždy sa dá urobiť viac, ale prezident Macron, francúzska vláda aj ja sme investovali veľa do toho, aby sme cestovali po únii, snažili sme sa vytvárať koalície a myslím, že sme brali do úvahy aj skeptikov,“ uviedol Beaune.
"Príkladom je smernica o vyslaných pracovníkoch. Ľudia ju vnímali ako symbol toho, že proti sebe stoja západ a východ únie, čo je podľa mňa hrozné. Prezident Macron však na svoju prvú cestu šiel do Rakúska, aby sa stretol so slovenskými a českými predstaviteľmi, potom šiel do Bulharska či Rumunska. Nebol by som rád, keby sa po štyroch či piatich rokoch, čo vládneme, hovorilo, že Francúzsko je späť so svojimi bláznivými veľkými víziami a iných neberie do úvahy. Lebo sme určite v tejto veci urobili veľký pokrok, hoci nie všetko sa podarilo, ale taký je život v únii,“ povedal minister.
Macronovo predsedníctvo?
Ešte oveľa viac ako samotné predsedníctvo Rady EÚ však bude na jar roku 2022 priťahovať pozornosť súboj o Elyzejský palác. Predpokladá sa tvrdý boj medzi Macronom, krajne pravicovou populistkou Marine Le Penovou a zatiaľ neznámym kandidátom konzervatívnej strany Republikáni, ale karty môže zamiešať aj niekto iný. Ako do tohto politického zápasu zasiahnu európske témy? Pomôže Macronovi, že v čase volieb bude Francúzsko pre predsedníctvo na scéne EÚ ešte viditeľnejšie ako obyčajne?
"Rade EÚ v tomto termíne šéfujeme preto, že pre brexit sa Británia vzdala svojej príležitosti. Nechceli sme však žiadať zmenu termínu. Bolo by čudné tvrdiť, že chceme byť v EÚ aktívni, ale neodvážili by sme sa mať predsedníctvo v čase, keď riešime domáce záležitosti. Takže z toho urobíme veľký európsky moment. Zákony, samozrejme, neumožňujú využívanie predsedníctva v politickom boji. Ale Európa bude veľkou témou prezidentskej kampane. A je to dobre,“ ozrejmil Beaune.