Odporcom zákona sa nepozdáva najmä opatrenie, podľa ktorého bude možné za pomoci elektronických náramkov sledovať páchateľov terorizmu po prepustení z väzenia. Niektorí tiež kritizujú nový trestný čin, ktorý je klasifikovaný ako „nábožensky motivované“ zločiny.
Podľa prezidentky Združenia rakúskych sudkýň a sudcov Sabine Matejkovej je poukazovanie na „nábožensky motivované“ zločiny „zbytočné a znepokojujúce z hľadiska základných práv“. „Je alarmujúce, že sa nepoukazuje aj na iné motívy ako napríklad rasizmus,“ uviedla Matejková.
Nová legislatíva tiež reguluje islamské náboženské aktivity, a to najmä prostredníctvom povinnej registrácie všetkých imámov, ktorú kritizujú najmä zástupcovia moslimskej komunity.
Sformovanie novej prísnej protiteroristickej legislatívy prisľúbil spolkový kancelár Sebastian Kurz z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) vlani v novembri po tom, ako odsúdený sympatizant extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) zabil vo Viedni štyroch ľudí.
Rakúske ministerstvo vnútra bolo po novembrovom útoku džihádistu v centre Viedne ostro kritizované za to, že strelca nemonitorovalo alebo nezadržalo – hoci úrady boli upozorňované, že je v kontakte s islamistickými radikálmi zo susedných krajín a že sa pokúšal kúpiť muníciu na Slovensku.
Útočník bol len jedným z približne 150 jednotlivcov, ktorí sa do Rakúska vrátili po tom, čo pokúšali pridať, alebo sa aj pridali, k Islamskému štátu v Sýrii či Iraku. Rakúsko s necelými deviatimi miliónmi obyvateľov má jeden z najväčších počtov bojovníkov IS na počet svojich obyvateľov v Európe.