Moïseho v stredu v noci prepadlo komando ozbrojencov v jeho súkromnej rezidencii. „Čin ako tento, keď skupina žoldnierov prekoná ochranu prezidentskej rezidencie a zavraždí prezidenta v jeho spálni, nemá ani v tejto krajine obdobu,“ povedal pre portál BBC Mundo haitský analytik Robert Fatton. „Mali sme diktatúry, prevraty, zosadených prezidentov, ale aj v týchto prípadoch to najhoršie, čo sa prezidentom stalo, bolo, že ich poslali do cudziny do vyhnanstva,“ dodal.
Veľa podozrivých
Zatiaľ nie je jasné, kto za vraždou prezidenta a vážnym zranením prvej dámy stojí. Podľa denníka El País je zoznam možných páchateľov dlhý. Moïse, ktorého mnohí označovali za autoritatívneho vodcu, bol mimoriadne neobľúbený.
Protivládnym protestom čelil od nástupu do úradu vo februári 2017. Zvolili ho v opakovaných voľbách len s 18-percentnou účasťou. „Obviňovali ho z korupcie. Študenti, právnici aj odborári vyšli do ulíc a žiadali jeho demisiu. Protesty boli násilne potlačené,“ doplnil Fatton, ktorý pripúšťa, že demonštranti sa často správali násilne, zapaľovali pneumatiky, stavali barikády a na bezpečnostné zložky hádzali kamene i zápalné fľaše.
Moïse už vyše roka vládol pomocou dekrétov, pretože volebné obdobie predchádzajúceho parlamentu vypršalo vlani v januári a nové voľby sa nekonali. Panovali tiež spory o dĺžku jeho mandátu, opozícia tvrdila, že mu vypršal začiatkom tohto roka. Nové voľby sa mali konať o dva mesiace.
Strach z gangov
Haiťania okrem chudoby žijú aj v ustavičnom strachu z ozbrojených bánd. „Tieto gangy sa stali hrozbou aj pre vládu. Niektorí ich šéfovia sú bývalí policajti a útočia na obyvateľstvo aj na bezpečnostné zložky,“ hovorí Fatton. Ani on si však nevie predstaviť, kto by za vraždou prezidenta mohol stáť. „Nie je nikto, komu by táto situácia mohla prospieť, ani pre opozíciu nie je výhodná,“ dodal. V septembrových voľbách, ktoré dočasné vedenie Haiti sľúbilo usporiadať v danom termíne, už Moïse podľa ústavy nemohol kandidovať.
Podľa Fattona nie je pravdepodobné, že by za Moïseho vraždou boli zahraničné záujmy. „Haiti nie je s nikým vo vojne, nemá veľkú váhu na politickej scéne a ani žiadne regionálne spory,“ uviedol. Denník El País však ako Moïseho zahraničného nepriateľa spomenul autoritársku vládu vo Venezuele.
Moïseho nenávideli mnohí vrátane bohatých podnikateľov, ktorých prezident v minulosti kritizoval za snahu zvrhnúť ho. El País menoval ako príklad rodinu Vorbeovcov, ktorá podniká v energetike a s ktorou viedla Moïseho vláda právne spory.
Z vražedného komanda, ktorého členovia podľa polície hovorili po anglicky a španielsky (na Haiti je úradnou rečou francúzština a kreolčina), bezpečnostné zložky štyroch podozrivých zastrelili a dvoch zadržali, po ďalších pátrajú. Denník Guardian píše o kolujúcej verzii, že išlo o žoldnierov z Kolumbie a Venezuely, ktorých si najali mocní Haiťania zapojení do obchodovania s drogami a inej kriminality. Komplicov údajne mohli mať v Moïse ochranke.
El País aj Fatton sa zhodujú, že najvplyvnejším lídrom ozbrojeného gangu, ktorý zarába na predaji drog a únosoch a ktorý v minulosti hrozil Moïsemu zosadením, je bývalý policajt Jimmy Cherizier, zvaný Barbacoa. Ten sa otvorene vyhrážal Moïsemu revolúciou či povstaním. „Je ale ťažké si predstaviť, že by bol logisticky schopný zorganizovať taký útok,“ mieni Fatton.
Dvaja premiéri
Nepriateľov si 53-ročný Moïse urobil aj návrhom ústavnej reformy, ktorá mala okrem iného z dvoch komôr urobiť jednokomorový parlament, čím by desiatky senátorov prišli o miesto a tým aj o príjmy z korupčných zákaziek. Referendum o zmene ústavy sa malo konať naraz so septembrovými voľbami.
Moïse mal odporcov aj vo vlastnej strane, ktorým sa napríklad nepáčil posledný premiér zo siedmich, ktorí sa od príchodu Moïseho k moci vystriedali. Len dva dni pred svojou smrťou prezident vymenoval Ariela Henryho, ktorý mal nahradiť Claudea Josepha. Henry však zatiaľ nezostavil vládu a de facto tak zostal premiérom Joseph. Nového premiéra by mal za normálnych okolností schváliť parlament, lenže ten na Haiti teraz nefunguje, takže Moïse Henryho vymenoval dekrétom.
Podľa haitskej ústavy by Moïseho mal dočasne nahradiť predseda najvyššieho súdu, ten však nedávno zomrel na covid. Z dvoch súperiacich premiérov sa vedenia Haiti napokon ujal Joseph, ktorý predbežne na 14 dní vyhlásil v krajine výnimočný stav.