Tisíce ľudí na Kube protestovali proti vláde, prezident za to viní USA

Tisíce Kubáncov vyšli v nedeľu do ulíc viacerých miest v krajine vrátane metropoly Havana, aby protestovali proti komunistickej vláde, no tiež požadovali potraviny a vakcíny v čase nedostatku základných potrieb a nárastu prípadov covidu. Informovali o tom americký denník Miami Herald a agentúra AFP.

12.07.2021 06:14, aktualizované: 22:19
Kuba, protesty, Havana Foto: ,
Polícia zadržala protivládneho demonštranta počas protestov v kubánskej Havane v nedeľu 11. júla 2021. Stovky demonštrantov vyšli do ulíc v niekoľkých mestách na Kube, aby protestovali proti pretrvávajúcemu nedostatku potravín a vysokým cenám potravín, uprostred novej koronavírusovej krízy.
debata (374)

Zábery vysielané naživo na sociálnych sieťach ukazovali tisíce ľudí pochodujúcich na havanskej promenáde Malecón i v menších mestách v provincii Cienfuegos pri južnom pobreží či meste Palma Soriano na juhovýchode Kuby.

Účastníci kričali heslá ako „Sloboda“, „Preč s komunizmom“, „Nebojíme sa“ či „Vlasť a život“, čo sa stalo sloganom aktivistov ako obrátená podoba kubánskeho revolučného hesla „Vlasť alebo smrť“, napísal Miami Herald.

V Havane trval protest na promenáde Malecón za účasti mnohých mladých ľudí asi dve a pol hodiny. Pochodujúci narušili dopravu, pokým polícia nezasiahla a nerozohnala ich po tom, ako niekoľkí účastníci hodili na jej príslušníkov kamene, informovala agentúra AP. Úrady podľa nej počas popoludnia zastavili prístup na internet.

V metropole Havana sa konali aj protidemonštrácie stúpencov vlády, ktorých prezident Miguel Díaz-Canel vyzval, aby sa postavili voči protestujúcim, ktorí kričali heslá proti diktatúre a za slobodu. Polícia na rozohnanie protestov použila aj slzotvorný plyn, pričom novinári agentúry AP uviedli, že jej príslušníci odviedli najmenej 20 účastníkov.

Díaz-Canel: Za protestami sú USA

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel v vyhlásil, že za nedeľňajšími protestmi v jeho krajine stoja Spojené štáty. V televíznom vystúpení vyzval stúpencov, aby sa postavili proti „provokáciám“, ktoré podľa neho už nebudú tolerované, informovala agentúra Reuters.

Díaz-Canel v príhovore povedal, že mnohí demonštranti prišli protestovať úprimne, avšak podľa neho ich zmanipulovali Spojenými štátmi riadené kampane na sociálnych médiách i „žoldnieri“ na samotnej Kube.

„Vyzývame všetkých revolucionárov v krajine, všetkých komunistov, aby vyšli do ulíc všade, kde prebiehajú snahy o tieto provokácie,“ vyhlásil Díaz-Canel, ktorý je tiež šéfom Komunistickej strany Kuby.

Demonštrácia sa konala aj v meste San Antonio de los Baňos neďaleko Havany, kde ľudia protestovali proti výpadkom elektriny a kam sa prezident prišiel prihovoriť k obyvateľom. Podľa AP vošiel do viacerých domov a odpovedal na otázky ľudí. Následne však Díaz-Canel hovoril o vyvolávaní problémov „kubánsko-americkou mafiou, ktorá veľmi dobre platí influencerom na sociálnych sieťach a youtuberom“.

Jeho návšteva v tomto meste pripomína reakciu Fidela Castra na búrlivé protesty v Havane z roku 1994 známe ako Maleconazo. Podľa viacerých zdrojov vrátane nezávislého servera Cubanet sú terajšie nedeľné protesty najväčšie od vtedajších udalostí počas ťažkej hospodárskej krízy, ktorá nasledovala po rozpade Sovietskeho zväzu.

Blinken odmietol podiel USA na demonštráciách

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken odmietol v pondelok tvrdenia kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela, že za protivládne demonštrácie sú zodpovedné Spojené štáty.

„Pre kubánsky režim by bola veľká chyba interpretovať to, čo sa deje v desiatkach miest po celom ostrove, ako dôsledok akýchkoľvek krokov USA,“ odpovedal Blinken novinárom na otázku o poznámkach prezidenta Díaza-Canela.

Spojené štáty uvalili hospodárske embargo na Kubu v roku 1960 v reakcii na revolúciu vedenú Fidelom Castrom a s ňou spojené znárodnenie nehnuteľností patriacich americkým spoločnostiam i občanom. O dva roky neskôr USA embargo rozšírili. Bývalý americký prezident Donald Trump navyše na tento ostrovný štát uvalil pred koncom svojho funkčného obdobia ďalšie sankcie.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) koncom júna drvivou väčšinou hlasov už po 29. raz schválilo rezolúciu odsudzujúcu USA za toto embargo. Rezolúciu podporilo 184 krajín z 193-členného Valného zhromaždenia. Proti hlasovali USA a Izrael, tri krajiny sa zdržali hlasovania a štyri nehlasovali.

USA varujú kubánsku vládu

Poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan varoval v nedeľu Kubu pred prenasledovaním ľudí, ktorí sa pridali k protestom voči komunistickej vlá­de.

„Spojené štáty podporujú slobodu prejavu a zhromažďovania po celej Kube a dôrazne by odsúdili každé násilie alebo represiu pokojných protestujúcich, ktorí uplatňujú svoje univerzálne práva,“ uviedol Sullivan.

Demonštrantov podporila aj ďalšia predstaviteľka Spojených štátov. „Pokojné protesty na Kube rastú, keď Kubánci uplatňujú svoje právo na pokojné zhromažďovanie, aby vyjadrili obavy z nárastu prípadov covidu a úmrtí a nedostatku liekov. Oceňujeme početné snahy Kubáncov o mobilizáciu darov na pomoc susedom, ktorí ju potrebujú,“ napísala v tvíte predstaviteľka ministerstva zahraničných vecí USA pre záležitosti západnej hemisféry Julie Chungová.

Generálny riaditeľ kubánskeho ministerstva zahraničných vecí pre otázky USA Carlos F. de Cossio jej slová vo vlastnom tvíte odmietol: „Štátny department USA a jeho predstavitelia, zapletení až po uši do podpory spoločenskej a politickej nestability na Kube, by sa mali vyhýbať vyjadrovaniu pokryteckých obáv zo situácie, na ktorú sa spoliehajú. Kuba je a zostane pokojnou krajinou, na rozdiel od USA.“

Problémy s ekonomikou aj vírusom

Kuba zažíva najhorší ekonomický pokles za viac než tri desaťročia, ktorý postihol aj základné sektory potravinárstva a poľnohospodárstva. Sankcie USA obmedzili krajine dôležité zdroje financií, pričom tohtoročné menové reformy vyhnali nahor infláciu a v krajine sa stali bežnými dlhé rady na potraviny.

Kuba teraz tiež zápasí s problémami pri boji proti koronavírusu, keď počty nakazených v posledných týždňoch dosiahli najvyššiu úroveň v krajine od začiatku pandémie. Kuba sa rozhodla vyrobiť vlastné vakcíny proti covidu, plány na očkovanie obyvateľstva však podľa správ viaznu.

Opozičná skupina v sobotu vyzvala na vytvorenie „humanitárneho koridoru“, čo kubánska vláda odmietla s tým, že krajina nie je zónou konfliktu. Predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Ernesto Soberón odsúdil snahu „vykresľovať obraz úplného chaosu v krajine, ktorý nezodpovedá situácii“.

374 debata chyba
Viac na túto tému: #protesty #Kuba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy