Povedal to v súvislosti s masovými protivládnymi protestmi na Kube, ktorých hlavnou príčinou je zúfalá ekonomická situácia Kubáncov, ku ktorej americké sankcie výrazne prispeli a ktorú zhoršila pandémia covidu.
Kubánci protestujú aj proti represiám autoritárskeho komunistického režimu. Ten tvrdo zasiahol aj proti nedeľňajším demonštráciám a pozatýkal najmenej stovku ľudí, vrátane novinárov, takže nezávislé aktuálne informácie z Kuby sú podľa denníka El País teraz len kusé.
Agentúra EFE v utorok napísala, že v pondelok neboli hlásené žiadne väčšie incidenty vzhľadom k veľkému nasadeniu polície v uliciach Havany a vzhľadom k obmedzeniu internetu vládou. „Kubánci čelia veľkým problémom kvôli ekonomickej kríze a pandémii covidu, kvôli korupcii a zlému vládnutiu kubánskych lídrov, ale aj kvôli prísnym sankciám zavedených Trumpovou administratívou,“ vyhlásil Meeks.
„Vyzývam prezidenta Bidena, aby zmiernil utrpenie na Kube a zrušil sankcie z Trumpovej éry,“ dodal demokratický šéf zahraničného výboru. Americký prezident Joe Biden v pondelok uviedol, že USA podporujú kubánsky ľud a jeho požiadavky na dodržiavanie ľudských práv. Nepovedal však, či zmení tvrdú protikubánsku líniu obnovenú Trumpom.
Podľa agentúry AFP však kubánske masové protesty zrejme prinútia Bidena, aby Kubu zahrnul do priorít svojej zahraničnej politiky. S jeho nástupom do úradu mnohí Kubánci, vrátane tamojšej vlády, očakávali, že sa Biden vráti k otepľovaniu vzťahov, ktoré začal pred rokmi Trumpov predchodca Barack Obama.
Terajšie protivládne protesty na Kube, ktoré sú najväčšie od roku 1994, podporili niektoré krajiny regiónu, iné štáty, napríklad Čile, Kolumbia alebo Argentína, zatiaľ oficiálne nereagovali.
Ľavicový mexický prezident Andrés Manuel López Obrador v pondelok tiež kritizoval americké ekonomické sankcie aj obchodné embargo, ktoré voči Kube USA zaviedli už v 60. rokoch v snahe zvrhnúť komunistický režim. To sa im ale nepodarilo a na Kube stále vládne táto strana, ktorá je jediným povoleným politickým subjektom v krajine.
Kubánska vláda už v nedeľu obmedzila internetové pripojenie, ktoré majú Kubánci pritom len niekoľko rokov, aby zabránila šíreniu protestov, ktoré sa oproti minulosti neobvykle konali po celej krajine.
Foto: SITA/AP, Marta Lavandier
Proti demonštrantom nasadila vláda armádu a políciu a pozatýkala len v Havane sedem desiatok ľudí, údaje z ostatných miest nie sú podľa španielskych médií k dispozícii. V pondelok kubánska polícia zadržala aj spravodajkyňu španielskeho denníka ABC Camilu Acostaovú, ktorá o protestoch informovala. V nedeľu bol pri protestoch zásahovými jednotkami zranený aj fotograf agentúry AP Ramón Espinosa.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel v nedeľu vystúpil v televízii, kde z protivládnych protestov obvinil Spojené štáty a vyzval priaznivcov kubánskej vlády k revolučnému boju. Do ulíc potom vyšli aj stovky jeho priaznivcov, ktorí niesli fotky zosnulého revolučného vodcu Fidela Castra, ktorý krajine vládol niekoľko desaťročí, a kričali protiamerické heslá.
Otázkou zostáva, či budú protesty pokračovať a pomôžu k zmene režimu na Kube, alebo ich vláda potlačí a zúfalá situácia Kubáncov sa bude naťahovať podobne ako vo Venezuele, kde masové protesty pred niekoľkými rokmi tiež signalizovali pád autoritárskeho režimu. K tomu ale doposiaľ neprispela ani široká diplomatická podpora desiatok krajín na čele s USA, ani americké sankcie.
Čítajte viac Tisíce ľudí na Kube protestovali proti vláde, prezident za to viní USA