Kto Harírího nahradí, zatiaľ nie je známe.
„Je jasné, že sa s prezidentom nebudeme vedieť dohodnúť,“ povedal Harírí po stredajšom 20-minútovom stretnutí s Aúnom. Ich schôdzka sa konala niekoľko týždňov po tom, čo úsilie o vyriešenie patovej politickej situácie uviazlo na mŕtvom bode.
Trojnásobný predseda vlády Harírí (51) v stredu prezidentovi navrhol vytvorenie nového 24-členného vládneho kabinetu a dodal, že od Aúna očakáva odpoveď do štvrtka. Podľa medializovaných informácií malo ísť o jeho posledný pokus vytvoriť vládu.
Harírí zo svojho premiérskeho postu odstúpil v októbri 2019 v reakcii na masové protesty, ktorých účastníci žiadali rozsiahle reformy a odstránenie tamojšej politickej elity obviňovanej z korupcie. O rok neskôr – mesiace po ničivom výbuchu v bejrútskom prístave, ktorý si vyžiadal vyše 200 obetí – ho parlament do funkcie vymenoval opäť. Od októbra 2020 sa mu však novú vládu zostaviť nepodarilo.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell počas júnovej návštevy Libanonu vyhlásil, že centrom sporov medzi politickými lídrami krajiny je mocenský boj a silná nedôvera. K preklenutiu odlišností na oboch súperiacich stranách neprispela ani regionálna a medzinárodná mediácia.
Libanon sa od roku 2019 zmieta v hospodárskej kríze, ktorú Svetová banka nazvala jednou z najhorších finančných kríz na svete od polovice 19. storočia. Okamžite po tom, čo boli zverejnené informácie, že Harírí odstupuje, sa libanonská libra prepadla na dosiaľ najnižšiu hodnotu – na čiernom trhu ide o 20.000 libier za jeden dolár. Viac než polovica obyvateľov Libanonu žije v súčasnosti pod hranicou chudoby.