Vyplýva to zo zverejnených záverov investigatívnej práce 17 svetových médií, na ktorej sa podieľal aj český server investigace.cz. Vlády podľa týchto záverov zneužili špionážny program od NSO nazvaný Pegasus. Izraelská firma dlhodobo trvá na tom, že jej technológia sú určené len na použitie proti zločincom či teroristom.
Pegasus dokáže napadnúť telefóny s operačnými systémami iOS alebo Android, pri ktorých umožní prehľadať emailovú a SMS komunikáciu, fotografie, nahrávať telefónne hovory alebo potajomky zapnúť kameru a mikrofón.
Aj Orbán
Nezisková organizácia Forbidden Stories v spolupráci s organizáciou na ochranu ľudských práv Amnesty International získala prístup k zoznamu z roku 2016, na ktorom je cez 50 000 telefónnych čísel, ktoré klienti NSO vybrali pre možné sledovanie. Je na ňom najmenej 180 novinárov, 600 politikov, 85 ľudskoprávnych aktivistov či 65 významných podnikateľov, uvádza analýza. Analýza zoznamu naznačuje, že softvér zneužívali vlády v minimálne desiatich krajinách: Azerbajdžane, Bahrajne, Indii, Kazachstane, Mexiku, Maroku, Maďarsku, Rwande, Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch.
Forenzná analýza niektorých mobilov ukázala, že vláda Viktora Orbána využila v boji proti novinárom práve Pegasus. Analýzu mobilov a uniknutých dát urobila Forbidden Stories v spolupráci s maďarskými novinármi. V mnohých prípadoch sa analýzou dokázalo, že mobily boli infikované sofistikovaným softvérom Pegasus.
Terčom sa stalo najmenej desať právnikov, opozičný politik a najmenej päť novinárov, píše Guardian. Jedným z týchto maďarských novinárov je Szabolcs Panyi, známy širokou škálou kontaktov v diplomatických a národnobezpečnostných kruhoch.
Organizácia Amnesty International po forenznej analýze jeho mobilu dospela k záveru, že jeho zariadenie bolo opakovane skompromitované počas sedemmesačného obdobia v roku 2019. Mobil bol infikovaný často krátko po tom, ako Panyi požiadal o určité vyjadrenie predstaviteľov maďarskej vlády.
Médiá, ktoré sa podieľali na investigácii, plánujú v nasledujúcich dňoch zverejniť identity ľudí, ktorí sa na zozname objavili. Sú medzi nimi novinármi popredných svetových médií ako je CNN, El País, The New York Times, Reuters, AFP alebo AP. Spyware mohol cieliť napríklad na editorku The Financial Times alebo maďarských novinárov.
Klientov preveruje
Čísla na zoznamoch nie sú dôkazom toho, či Pegasus príslušné zariadenie napadol, uvádza denník The Guardian, ktorý sa na investigatívnej práci podieľal. Analýza malej vzorky telefónnych čísel však ukázala, že stopy po špehovacom systéme mala viac ako polovica z nich.
Čítajte viac Stoltenberg žiada vyšetrovanie údajného odpočúvania európskych lídrov
Spoločnosť NSO vo vyhlásení odmietla „lživé tvrdenie“ o aktivite svojich klientov. Uviedla však, že všetky „vierohodné tvrdenie“ ohľadom zneužitia programu bude prešetrovať. Zoznam telefónnych čísiel podľa firmy nemôže obsahovať osoby, na ktoré s pomocou programu Pegasus zameriavali vlády, a počet 50 000 označila NSO za prehnaný.
NSO podľa The Guardianu predáva svoju technológiu iba vojenským, bezpečnostným a spravodajských subjektom. Uvádza tiež, že pred predajom špehovacieho nástroja preveruje, nakoľko si klienti ctia ľudské práva.
Žiadajú vyšetrovanie
Maďarskí opoziční poslanci v pondelok uviedli, že požadujú vyšetrovanie celej kauzy. Výsledky vyšetrovania primali troch členov výboru maďarského parlamentu pre národnú bezpečnosť zvolať mimoriadne zasadnutie, aby vypočuli vládne agentúry o ich možnej účasti na špehovaní. Predseda výboru a poslanec z pravicovej opozičnej strany Jobbik János Stummer pre agentúru AP vysvetlil, že výbor v spojitosti s danými obvineniami vypočuje maďarské národné bezpečnostné a spravodajské agentúry a dodal, že väčšinu kresiel vo výbore majú zákonodarcovia vládnych strán, ktorí by mohli bojkotom zasadnutia potenciálne zabrániť vyšetrovaniu. „Z nášho pohľadu by mlčanie bolo v podstate uznaním, že vláda je do toho skutočne zapojená,“ vyjadril sa Stummer, podľa ktorého také sledovanie, ako je spomenuté vo vyšetrovaní, je „neprípustné v právnom štáte“.
Peter Ungar, člen spomenutého výboru a opozičnej strany zelených LMP, pre AP uviedol, že výbor sa bude usilovať zistiť, či jednotlivci identifikovaní pri vyšetrovaní boli skutočne pod dohľadom. Tiež bude vyšetrovať, kto a na základe čoho povolil sledovanie a čo sa stalo so zhromaždenými dátami.
Hovorca maďarskej vlády už skôr poprel, že by vedeli o akomkoľvek zbere informácií. Úsek pre medzinárodnú komunikáciu maďarského úradu vlády ani ministerstvo spravodlivosti bezprostredne neodpovedali na žiadosti o vyjadrenie, uvádza AP.