Mijatovičová v liste, ktorý poslala pred týždňom a v pondelok sprístupnila médiám, žiada vládu SR, aby vytvorila mechanizmus na zabezpečenie rýchleho a účinného prístupu k odškodneniu obetí nútenej sterilizácie žien.
Kolíková: Berieme to zodpovedne
Kolíková v reakcii na list uviedla, že Slovensko berie veľmi vážne odškodňovanie žien, ktoré sa v minulosti stali obeťami nútenej sterilizácie. Ministerka v oficiálnej reakcii pre komisárku o tri dni neskôr uviedla, že vládny kabinet k tejto záležitosti pristupuje zodpovedne a má záujem na tom, aby obetiam týchto praktík bolo poskytnuté zadosťučinenie.
„Chcela by som Vás informovať, že v súčasnosti zvažujeme možnosti nápravy v spolupráci s príslušnými ministerstvami, najmä s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom financií a s podporou predsedu vlády,“ uviedla Kolíková v liste, ktorý Mijatovičovej úrad sprístupnil médiám. Kolíková vo svojej odpovedi spresnila, že SR preskúma žiadosti spojené s vynútenou sterilizáciou, ku ktorým došlo do roku 2004.
Pripomenula tiež, že SR v reakcii na stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva už v roku 2003 zriadila expertnú skupinu na preskúmanie nelegálnych sterilizácií, najmä v prípade žien z rómskych komunít, čo viedlo k preskúmaniu lekárskych záznamov o 3 500 sterilizáciách žien bez ich súhlasu a 18 000 pôrodov vykonaných cisárskym rezom.
Heger si počká na návrhy ministrov
Premiér Heger si v celej veci počká na návrhy ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) a ministerky Kolíkovej. TASR to potvrdila hovorkyňa predsedu vlády SR Ľubica Janíková.
„Premiér Eduard Heger počká v tejto súvislosti na návrh ministra práce Milana Krajniaka a ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Po spoločných rokovaniach vydajú stanovisko,“ spresnila hovorkyňa.
Mijatovičová v liste pripomenula, že problematika sterilizácií, ktoré boli vynútené, vykonané pod nátlakom alebo nepodliehali úplnému a informovanému súhlasu obetí týchto praktík, je v súčasnosti dobre zdokumentovaná, a to tak z hľadiska postupov v období komunizmu, v Československu, ako aj v 90. rokov a po roku 2000 v Slovenskej republike. Tieto praktiky odsúdil aj Európsky súd pre ľudskí práva.
Čítajte viac Nezákonne sterilizovaná Rómka dostane 16 000 eur odškodné
Komisárka dodala, že aj keď rómske ženy nie sú jedinými obeťami nútených sterilizácií, práve ony boli obzvlášť vystavené riziku takýchto praktík, čo bolo zjavne motivované diskriminačnými postojmi voči tejto menšine.
„Aj napriek dlhotrvajúcim výzvam na riešenie tejto situácie vrátane zabezpečenia prístupu k odškodneniu, opravné prostriedky týkajúce sa týchto porušení v oblasti ľudských práv zostávajú pre mnohé obete nedosiahnuteľné,“ uviedla komisárka RE vo svojom liste. Upozornila, že tento dlhodobo neriešený právny nedostatok treba čo najskôr odstrániť.
Ospravedlnenie nestačí
Podľa jej vyjadrenia súčasné mechanizmy v podobe domácich občianskoprávnych sporov neposkytujú účinné prostriedky nápravy tohto závažného porušenia ľudských práv z dôvodu mnohých prekážok, ktorým obete musia čeliť.
Mijatovičová zdôraznila, že ospravedlnenie nemôže napraviť fyzickú a psychickú ujmu spôsobenú obetiam, a spresnila, že konkrétne kroky by poskytli potrebnú mieru spravodlivosti, ktorá sa obetiam „dlhodobo vyhýba“.
„Niektoré obete už zomreli bez toho, aby sa dočkali nápravy. Uplatňovanie spravodlivosti už nemôže dlhšie čakať,“ uviedla Mijatovičová vo svojom liste.