Od besnenia Breivika uplynulo 10 rokov: Nenávisť nemôže mať posledné slovo

Nesmieme dopustiť, aby mala posledné slovo nenávisť, povedala vo štvrtok nórska premiérka Erna Solbergová na pietnej spomienke na obete útoku pravicového extrémistu Andersa Behringa Breivika z 22. júla 2011.

22.07.2021 11:50
nórsko, útoky Foto:
Nórska premiérka Erna Solbergová (vľavo) a kráľovský pár Haakon Magnus a Mette-Marit počas spomienky pri príležitosti 10. výročia útokov z 22. júla 2011.
35

Spomienka na útoky, od ktorých ubehlo vo štvrtok desať rokov, sa uskutočnila neďaleko sídla nórskej vlády v Osle, na mieste, kde Breivik odpálil podomácky zhotovenú bombu, ktorá zabila osem ľudí. Na neďalekom ostrove Utöya následne zabil strelnými zbraňami ďalších 69 ľudí, prevažne mladých účastníkov letného tábora mládežníckeho krídla ľavicovej Strany práce.

Viac ľudskosti a demokracie

„Terorizmus z 22. júla bol útokom na našu demokraciu,“ povedala Solbergová, ktorú cituje agentúra DPA. Uchýliť sa k násiliu proti ľuďom len preto, že majú iné názory, je absolútne neprijateľné, dodala nórska premiérka predtým, ako prečítala mená všetkých 77 obetí útokov.

Anders Behring Breivik Čítajte viac Prežili útok Breivika, teraz majú psychické problémy

Solbergová zároveň v prejave pred príbuznými obetí a ľuďmi, ktorí útoky prežili, zdôraznila pokrok, ktorý Nórsko za ostatných desať rokov zaznamenalo v oblasti bezpečnosti a boja proti extrémizmu.

Vtedajší premiér a súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg krátko po útokoch sľúbil, že odpoveďou Nórska na Breivikov čin bude „viac demokracie“ a „viac ľudskosti“.

Ideológia, ktorá žije

Desať rokov po útoku má však mnoho preživších pocit, že Nórsko sa stále nevyrovnalo s ideológiou, ktorá Brievika doviedla k vraždeniu.

„Smrtiaci rasizmus a pravicový extrémizmus sú stále medzi nami,“ vyhlásila na pietnej spomienke Astrid Eide Hoemová, ktorá útok prežila a teraz vedie mládežnícke krídlo Strany práce.

„(Tieto ideológie) sú prítomné na internete, sú s nami pri stole, žijú v mnohých ľuďoch, ktorých veľa (iných) ľudí počúva,“ pokračovala Hoemová.

Nórska tajná služba PST tento týždeň informovala, že „krajne pravicová ideológia, ktorá útok podnietila, je stále hybnou silou pravicových extrémistov doma i v zahraničí“.

Maximálny trest – 21 rokov

Breivikovo konanie inšpirovalo za ostatných desať rokov niekoľko ďalších násilných činov vrátane útokov na mešity na Novom Zélande a v Osle, pripomína PST.

V utorok niekto napísal „Breivik mal pravdu“ na pamätník 15-ročného Benjamina Hermansena, ktorého v roku 2001 zavraždili v Osle neonacisti, pretože jeho otec bol Afričan.

Verdikt sudcov si Anders Breivik vypočul 24. augusta 2012. Dostal 21 rokov tzv. ochranného väzenia, čo je v Nórsku maximálny možný trest. V princípe sa ochranné väzenie môže stať väzením doživotným, lebo trest možno predlžovať bez obmedzenia, a to vždy o päť rokov, ak ani po rokoch nezaznamenajú zásadnú zmenu v myslení odsúdeného.

Nórsky terorista Anders Breivik, ktorý si zmenil v roku 2017 meno na Fjotolf Hansen, požiadal v septembri 2020 o podmienečné prepustenie z väzenia. Reakcie na túto správu boli okamžité a negatívne. Právo na súdne preskúmanie žiadosti o podmienečné prepustenie má však až po odpykaní si prvých desiatich rokov svojho trestu, teda až od júla 2021.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
35 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #Nórsko #Anders Breivik