Čím pomalšie sa búrka pohybuje, tým väčší objem vody na dané územie spadne a úmerne tomu sa zvyšuje riziko záplav, vysvetľuje denník The Guardian. Vedci už skôr zistili, že vyššie teploty vzduchu, spojené s klimatickými zmenami, umožňujú zadržiavanie väčšiu vlhkosti v atmosfére. To môže viesť k silnejším dažďom. Nová štúdia sa ale navyše zaoberá aj rýchlosťou pohybu búrok a pridáva tak nový faktor ovplyvňujúci extrémne výkyvy počasia.

Dôvodom pre pomalší pohyb búrok by podľa vedcov mohla byť rýchlo sa otepľujúce Arktída, čo spomaľuje prúdenie vzduchu v atmosfére v smere zo západu na východ.
„Simulácia naznačila, že môžu prísť ešte horšie veci,“ uviedol vedúci štúdie Abdullah Kahraman z univerzity v Newcastli. Moderné technológie a superpočítače podľa Kahramana umožňujú podrobnejšie klimatické simulácie s vyšším rozlíšením a tým aj presnejšie odhady vývoja búrkových systémov.
Najmä v auguste
Podľa autorov štúdie počet pomaly sa pohybujúcich búrok najvýznamnejšie rastie v letných mesiacoch, najmä v auguste. Vedcov prekvapilo, že zmena trendu sa týka celého kontinentu, vrátane chladných území na severe, kam radia vedľa Škandinávie i Britániu. V roku 2100 bude v Európe prostredie s potenciálom sedemkrát častejších extrémnych zrážok ako dnes. Šanca na takmer sa nepohybujúce búrky bude jedenásťkrát vyššia, nad pevninou štrnásťkrát ako teraz.
„Vlády po celom svete boli príliš pomalé v znižovaní emisií skleníkových plynov a globálne otepľovanie rýchlo postupuje,“ uviedla profesorka Hayley Fowlerová z univerzity v Newcastli.