Prezident tvrdí, že pre odvolanie premiéra Mašíšího a pozastavenie činnosti parlamentu sa rozhodol na základe článku 80. ústavy, ale aj pod tlakom masových protestov vo viacerých tuniských mestách, kde predtým tisíce ľudí obvinili vládu z nečinnosti v boji proti koronavírusovej pandémii a požadovali rozpustenie parlamentu.
Vládnuca Strana obnovy označila tento prezidentov krok za štátny prevrat, iní jeho odporcovia hovoria o „útoku na demokraciu“. Demonštrácie odporcov i priaznivcov vlády v Tunise pokračovali aj v pondelok, pričom ich sprevádzajú aj násilnosti.
Obavy zo situácie vyjadrilo aj medzinárodné spoločenstvo. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken telefonicky hovoril so Saídom a vyzval ho, aby „udržiaval otvorený dialóg so všetkými politickými aktérmi a tuniským ľudom“.
Európska únia vyzvala „všetkých tuniských aktérov, aby rešpektovali ústavu, inštitúcie a vládu zákona“. „Tiež ich vyzývame, aby zostali pokojní a aby sa v záujme zachovania stability krajiny vyhýbali akémukoľvek použitiu násilia,“ uviedol hovorca EÚ.
Šéf Ligy arabských štátov Ahmad Abúl Gheit v telefonáte s tuniským ministrom zahraničných vecí vyjadril „úplnú podporu tuniskému ľudu“. Vyjadril nádej, že Tunisko „sa rýchlo prehupne zo súčasnej turbulentnej fázy do fázy obnovy stability“.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko sleduje vývoj v Tunisku. „Dúfame, že nič neohrozí stabilitu a bezpečnosť obyvateľov tejto krajiny,“ poznamenal.