„Ak to bude potrebné pre bezpečnosť zväzového súštátia, ktoré (s Ruskom) budujeme, budú tu (ruské jednotky) rozmiestnené bezodkladne. Teraz to ale nie je nijako nevyhnutné,“ povedal Lukašenko počas porady o situácii. Podľa štátnej agentúry Belta uistil, že Bielorusko je v prípade potreby v okamihu pripravené postaviť do zbrane pol milióna vojakov.
„Ak to bude málo, budú sem prevedené všetky ozbrojené sily Ruskej federácie. To sa nikdy nestane. Ale ak to bude potrebné, nebudeme váhať,“ zdôraznil Lukašenko.
Čítajte viac Lukašenko zakázal televíziu Belsat a označil ju za extrémistickú
Hovorca Kremľa Peskov na otázku novinárov odpovedal, že vyslať ozbrojené sily do inej krajiny je možné zo zákona len na základe žiadosti vedenia tejto krajiny k Moskve, čo sa ale v prípade Bieloruska nestalo. Kommersant pripomenul, že prezident Vladimír Putin skôr upozornil, že zväzové súštátie s Bieloruskom predstavuje „určitú úroveň integrácie“, a nie štát v priamom zmysle slova. A úroveň integrácie vo zväzovom súštátí je podľa Putina nižšia ako v Európskej únii.
Spoločné cvičenie
V minulosti sa Lukašenko postavil proti zriadeniu základne ruského vojenského letectva v krajine, ktorá je najbližším spojencom Moskvy. To ale bolo ešte pred vypuknutím nebývalo rozsiahlych protestov, ktoré nasledovali po tom, čo vlani v auguste úrady opäť vyhlásili Lukašenka víťazom prezidentských volieb. Lukašenko tlaku protestov odolal a postupne ich potlačil, a to aj vďaka podpore Moskvy v podobe pôžičiek a prísľubov vojenskej pomoci. Pri mnohokrát brutálnych zákrokoch proti demonštráciám poriadkové sily zadržali asi 35 000 ľudí, tisíce z nich boli zmlátené a stovky podľa ochrancov ľudských práv zneužité či mučené. Minsk to popiera. Západ na Minsk uvalil sankcie a Lukašenko na oplátku obviňuje Západ, že sa v Bielorusku pokúsil o štátny prevrat.
Rusko a Bielorusko sa teraz pripravujú na spoločné vojenské cvičenie, ktoré sa má ako každý rok konať v septembri.