Fida sa z bezpečnostných dôvodov predstavoval len jedným menom. Afganec pracoval pre americké humanitárne organizácie, pre námornú pechotu aj ministerstvo zahraničných vecí. „Som hrdý na to, že som mohol robiť s takými skvelými ľuďmi. Podporovali ma,“ povedal Fida v roku 2018 pre National Public Radio.
Afganec mal za to, že riskoval život, dostať víza do USA. Viac ráz ho však odmietli, priznali mu ich až vlani v decembri. No kým Fida s rodinou stihol opustiť Afganistan, pred očami jeho 10–ročného syna ho zastrelili talibanskí teroristi.
Spoločný postup?
Je to boj s časom. Odchod zahraničných jednotiek povzbudil Taliban, ktorý vo viacerých regiónoch krajiny vojensky postupuje. Evakuácia Afgancov, ktorí spolupracovali so spojeneckými vojakmi, je však veľmi pomalá. V prvom rade ju, samozrejme, riešia USA. Pred niekoľkými dňami sa do Ameriky v rámci operácie Spojenecké útočisko dostalo asi 200 Afgancov z 2 500, ktorí mali nárok na špeciálne imigračné víza. Spravodajský portál Politico však napísal, že Washington rieši, čo s ďalšími minimálne 18 000 žiadosťami o presídlenie.
Otázkou je, či by sa USA a Severoatlantická aliancia a jej členovia nemali lepšie koordinovať, aby pomohli väčšiemu počtu Afgancov. Zatiaľ to však ako spoločný postup veľmi nevyzerá.
„Vítame plány jednotlivých spojeneckých krajín, ktoré presídľujú Afgancov, ktorí podporovali misiu NATO v Afganistane. Severoatlantická aliancia je medzinárodná organizácia, to znamená, že neudeľuje azyl ani neschvaľuje žiadosti o víza. Tieto rozhodnutia robia štáty na základe vlastných zákonov a procedúr. Plány spojeneckých krajín na presídlenie sú prejavom uznania značného prínosu Afgancov vrátane mnohých tlmočníkov, ktorí často aj za cenu veľkého osobného rizika podporovali našu misiu,“ uviedlo NATO v reakcii na otázky Pravdy, či sa nebude snažiť koordinovať evakuáciu Afgancov, ktorí pomáhali aliancii, respektíve či aspoň nevyzve členské krajiny, aby im poskytli azyl či finančnú pomoc.
Čítajte viac Taliban ovládol už tretiu provinčnú metropolu v Afganistane za deň
Koncom júla o iniciatíve pomôcť Afgancom, ktorí spolupracovali s českými vojakmi, informovala vláda v Prahe. Plánuje niečo podobné Slovensko?
„Spojenci pracujú spoločne na tom, aby sa akékoľvek riziká spôsobené sťahovaním aliančných síl čo najviac zmiernili. Momentálne prebieha diskusia na rôznych úrovniach o možnostiach riešenia tejto problematiky, ale definitívne rozhodnutie ešte prijaté nebolo,“ reagovala na otázku Pravdy hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Slovensko má záujem naďalej sa podieľať na aliančnej podpore pre Afganistan v rámci výcviku špeciálnych síl a finančnej podpory prostredníctvom zvereneckého fondu NATO pre budovanie kapacít afganských národných obranných a bezpečnostných síl. Ak by aliancia prijala rozhodnutie v oblasti poskytovania azylu alebo finančnej pomoci afganským spolupracovníkom, ktorým hrozí nebezpečenstvo v prípade zotrvania v krajine, Slovensko by takúto iniciatívu vyhodnotilo v zmysle požiadaviek NATO a svojich možností,“ uviedla hovorkyňa.
Foto: SITA/AP, Rahmat Gul
Slabá pozornosť
Viaceré krajiny aliancie už oznámili pomoc pre Afgancov, ktorí pomáhali ich jednotkám. Odborníci však upozorňujú, že tejto otázke sa nevenuje dostatočná pozornosť. „Vyzerá to tak, že NATO a Európska únia nechali tento problém na starosti jednotlivým krajinám. Nezdá sa mi, že by si uvedomovali, že nesú zodpovednosť za svojich bývalých a súčasných zamestnancov. Viem však, že príslušníci bezpečnostných síl a predstavitelia EÚ tlačia na svojich nadriadených, aby niečo urobili,“ povedal pre Pravdu Thomas Ruttig z organizácie Afghanistan Analysts Network.
Expert tvrdí, že Afganci, ktorí sa chcú dostať z krajiny, neraz čelia neuveriteľnej byrokracii. Mnohí z nich síce môžu požiadať o azyl, ale musia si sami zaplatiť odchod. „Sledoval som to a podieľal som na mobilizácii podpory pre Afgancov, ktorých zamestnáva Nemecko. Musím povedať, že Berlín sa o nich príliš nestará,“ skonštatoval Ruttig. Podľa neho bývalí a súčasní nemeckí vojaci zaplatili svojim afganským spolupracovníkom miesto v Kábule, kde môžu v bezpečí vyčkať na možnosť odletieť z krajiny.
Odborník na Afganistan Jorrit Kamminga z holandského Inštitútu Clingendael pripomenul, že za takmer 20 rokov vojny Američanom, spojencom a medzinárodným organizáciám pomáhali tisíce Afgancov. „Nebude možné ochrániť všetkých. Ale Holandsko a Európania by mali urobiť viac. Je to však delikátna vec. Po odchode vojakov by sme nemali vytvoriť dojem, že so sebou berieme afganských tlmočníkov a pred kolapsom krajiny sa snažíme zachrániť, čo sa dá. Pre afganskú vládu by to bolo zlé. Je potrebné to s ňou koordinovať a postupovať obozretne,“ vysvetlil pre Pravdu Kamminga.