Svedomie Ruska odišlo v spánku. Zomrel Sergej Kovaľov

Za Brežneva si za „protisovietsku agitáciu a propagandu“ odkrútil sedem rokov v trestaneckom tábore, plus tri vo vyhnanstve. S Jeľcinom, ktorému robil splnomocnenca pre ľudské práva, sa rozišiel pre vojnu v Čečensku a paľbu tankov do sídla parlamentu. Putina obviňoval z budovania diktatúry, vyčítal mu vojnu s Gruzínskom i zabratie Krymu. Vo veku 91 rokov skonal legendárny sovietsky a ruský disident Sergej Kovaľov.

09.08.2021 21:38
Kovalev Foto: ,
Na archívnej snímke z 13. apríla 2009 Sergej Kovalev v Moskve.
debata (51)

"Otec zomrel dnes, v spánku, skoro ráno 9. augusta,“ oznámil na sociálnej sieti syn Ivan Kovaľov.

Vzoprel sa každej neprávosti

Muž, ktorého mnohí považovali za svedomie Ruska, na prvý pohľad nevyzeral ako hrdinský bojovník. Bol nenápadný, hovoril ticho, pokojne, zdvorilo, ale dôrazne. Neagresívnym odporom ghándíovského typu sa vzoprel všetkému, čo cítil ako neprávosť. Čečenských separatistov karhal za rozvrat, násilie a náboženský fundamentalizmus na územiach, ktoré dočasne ovládli. Estónsko napomínal pre jeho vzťah k ruskej menšine. Západu mal za zlé, že v rámci "reálpolitiky“ uprednostňuje momentálne záujmy pred princípmi.

„Človek nemôže obetovať zásady kvôli pragmatickým veciam,“ povedal Kovaľov pred časom pre Radio Svoboda. „V konečnom dôsledku vás to bude stáť viac.“

Narodil sa do rodiny železničiara na Ukrajine, už od dvoch rokov ale vyrastal v Moskve. Vyštudoval biológiu. Obhájil dizertačnú prácu na tému vzdialenú politike: „Elektrické vlastnosti vlákien srdca žaby“. Venoval sa využitiu matematických metód v biológii, napísal šesťdesiat vedeckých prác.

Priateľ Sacharova

V polovici šesťdesiatych rokov sa pripojil k prvým sovietskym aktivistom za ľudské práva. Spriatelil sa aj s najznámejším disidentom Andrejom Sacharovom. Za trest prišiel o možnosť vedecky pracovať, neskôr aj slobodne žiť. Ani po desaťročí v gulagu a vo vyhnanstve mu úrady nedovolili usadiť sa vo väčšom meste. Do Moskvy sa smel vrátiť až za perestrojky, v roku 1987.

V prvej polovici deväťdesiatych rokov bol Kovaľov fakticky hlavným oficiálnym ochrancom ľudských práv v Rusku. Od roku 1990 do 2003 bol poslancom parlamentu a počas prvého mandátu šéfoval výboru pre ľudské práva. Neskôr sa stal prvým ruským ombudsmanom; tohto postu sa vzdal na znak nesúhlasu s politikou prezidenta Jeľcina. Bol spoluautorom ruskej deklarácie ľudských a občianskych práv a iniciátorom jej včlenenia do ústavy. Zaslúžil sa o rehabilitáciu obetí politických represií.

Dobrovoľný živý štít

Do konfliktu s Jeľcinom sa dostal po vypuknutí prvej čečenskej vojny (1994 – 1996). Kovaľov po vpáde ruských vojsk trávil dlhé týždne v odbojnej severokaukazskej oblasti, podával svedectvo o vojnových útrapách, vyjednával prerušenia paľby a výmeny zajatcov. Osobne sa zapojil aj do riešenia rukojemníckej drámy, keď ozbrojenci vedení čečenským veliteľom Šamilom Basajevom v ruskom Buďonnovsku obsadili nemocnicu. "Rukojemníkov v nemocnici bolo vyše tisíc päťsto, osemdesiat zomrelo pri prvom útoku (ruských bezpečnostných síl) a nám sa podarilo vďaka veľmi citlivému vyjednávaniu odvrátiť druhý útok na nemocnicu, pri ktorom by zrejme zahynulo ešte viac ľudí,“ spomínal pre český Rádiožurnál.

Kovaľova si čečenskí ozbrojenci po prepustení rukojemníkov ponechali ako živý štít, kým sa v autobusoch dostali na nimi kontrolované územie.

Ako kancelár pyšný na Gestapo

Ako aktivista ľudskoprávnej mimovládnej organizácie Memorial sa Kovaľov kriticky staval aj k Putinovi, ktorého si Jeľcin v roku 1999 vybral za nástupcu.

"Rusko sa veľmi rýchlo vracia do čias totality. Nie je vôbec náhoda, že poslední traja ruskí premiéri prišli z KGB,“ upozornil potom, čo sa Putin stal premiérom. Putinovo následné zvolenie za prezidenta označil za "národnú hanbu“. Varoval, že spolu s bývalým podplukovníkom KGB k moci prichádzajú ďalší bývalí príslušníci sovietskej tajnej služby. "Vôbec sa pritom za svoju minulosť nehanbí. To je rovnaké, ako keby spolkový kancelár bol pyšný na službu v Gestape,“ povedal.

Romantický odbojár

Ako romantický odbojár vyčítal mladším kritikom režimu, že na rozdiel od disidentov zo sovietskych čias po neúspechu rýchlo rezignujú.

„Vtedy sme nerátali so spoločenským úspechom,“ spomínal v rozhovore na svoje deväťdesiate narodeniny.

"Chápali sme, že naše vyhlásenia a kritiku neprijmú, jediným výsledkom slobody myslenia bude väzenie. A tak aj bolo. Ľudia sa držali tohto modelu: neexistuje sloboda, ale budeme sa správať, ako keby existovala. A išli do väzenia. … Začiatkom 90. rokov boli tri nádherné roky a potom sa všetko zrútilo. Pretože sme sa stali pragmatikmi, začali sme počítať výsledok, a nie deklarovať svoju pozíciu. Normálna pozícia občianskej spoločnosti je nasledovná: ak dosiahneme výsledok, je to dobré, ak sa nám ho nepodarí dosiahnuť, ani tak nezmeníme názor. Toto je naša krajina, sme jej občanmi a môžeme slobodne zastávať svoje postoje,“ povedal vlani pre denník Kommersant.

51 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #úmrtie #Sovietsky zväz