Odborníci rokovali o finálnej podobe správy virtuálne od 26. júla a svoje závery zverejnili v pondelok. Správa zameraná na fyzikálne vplyvy zmien klímy pracovala so 14-tisíckami odborných článkov, na jej obsahu a schválení sa podieľalo 234 odborníkov a 195 vlád. Správa má viac ako 3-tisíc strán.
Podľa vedcov sa planéta v každom prípade ohreje o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, otázkou ostáva ako rýchlo. Pri rešpektovaní najambicióznejšieho plánu prekonáme túto teplotnú hranicu v 30. rokoch tohto storočia a jej prekročenie podľa vedcov spustí nezvratné zmeny po celom svete.
Klíma našej planéty je podľa IPCC „taká horúca“, že priemerné teploty o zhruba desať rokov pravdepodobne prekročia takú úroveň globálneho otepľovania, ktorej sa svetoví lídri snažili zabrániť. Experti vyhlásili, že to predstavuje „červený kód pre ľudstvo“.
Zvlášť alarmujúco vyznieva tvrdenie expertov, že hladina morí a oceánov by sa mohla v tomto storočí zvýšiť až o pol metra (v dôsledku topenia ľadovcov). Počas celého 20. storočia to pritom bol nárast o 20 centimetrov. Vedci dokonca vystríhajú, že existuje riziko, že tieto hladiny by sa okolo roku 2150 mohli zvýšiť až o 5 metrov. Znamenalo by to zaplavenie obrovskej rozlohy obývaných území na celom svete.
Odborníci poukázali nielen na škodlivé účinky emisií oxidu uhličitého, ktorý prispieva ku klimatických zmenám, ale aj na metán. Ten sa tiež podieľa na skleníkovom efekte. Metán je súčasťou zemného plynu, vzniká pri likvidácii odpadu alebo chove hospodárskych zvierat. Táto látka má dokonca väčšiu tzv. otepľovaciu silu ako oxid uhličitý, aj keď v atmosfére zostáva kratšiu dobu.
V roku 2019 bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére najvyššia za posledné dva milióny rokov. Koncentrácia tohto oxidu spolu s metánom bola najväčšia za uplynulých 800-tisíc rokov.
IPPC tiež varuje pred hrozbou, že amazonský prales sa zmení na savanu. Súvisí to s tým, že kvôli rastu emisií a teplôt prestáva fungovať mechanizmus, vďaka ktorému tento prales prostredníctvom odparovania vody sám vytvára dažde, ktoré využíva pre svoj rast.
„Táto správa nám hovorí, že zmeny klímy sú rozsiahle, rýchle a intenzívne. V porovnaní s uplynulými tisícročiami sú bezprecedentné,“ vyhlásila podpredsedníčka IPCC Ko Barrettová, ktorá je zároveň klimatickou poradkyňou amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru.
Čítajte viac Záplavy v Nemecku majú už 169 obetí, nezvestných je 155 ľudí
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres vyhlásil, že správa od IPCC je „umieračikom“, ktorý odzvonil používaniu uhlia, ropy a plynu. Šéf OSN varoval, že fosílne palivá ničia planétu.
Vedci, ktorí pripravovali správu, sa zhodujú na potrebe znížiť emisie všetkých skleníkových plynov a nielen oxidu uhličitého, ktorému je venovaná najväčšia pozornosť. Plány na nulové emisie CO2 sú nevyhnutné, ale prinesú želaný efekt len ak vlády presadia tiež rýchle a zásadné zníženie všetkých emisií, upozorňuje správa.
Globálne otepľovanie nezvratne poškodzuje prírodu a lesné a morské ekosystémy už nebudú mať dosť síl, aby ľuďom pomáhali s bojom proti klimatickým zmenám. Ich kapacita vstrebávať skleníkové plyny bude nižšia a ľudia na ne nesmú vo svojich plánoch toľko spoliehať, uvádza text správy.
Čítajte viac Klimatológ: Hrdina klímy? Každý, kto prehodnotí vlastné blaho
Greenpeace: Správa je ostrým varovaním
Najnovšia správa od Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) je ostrým varovaním pre vlády a tvorcov politík. Obsahuje jasný odkaz, že klimatická kríza je tu a pokiaľ nezačneme konať a znižovať emisie, môže ľudstvo prehrať. Uviedla to riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
V posledných mesiacoch sú ľudia svedkami následkov klimatickej krízy, zvyšuje sa frekvencia, rozsah a intenzita klimatických katastrof. „Správa od IPCC posilňuje vedecké dôkazy o prepojení zvyšujúcich sa emisií v atmosfére a zhoršujúcimi sa prejavmi extrémneho počasia. Poukazuje na to, že s každou jednou tonou oxidu uhličitého navyše sme o krôčik bližšie ku klimatickej katastrofe,“ povedala Juríková.
Zdôraznila, že sú potrebné systémové riešenia, aby sa čo najrýchlejšie znížili emisie. Znamená to útlm využívania fosílnych palív, transformáciu potravinového systému, ochranu a obnovu ekosystémov na zvýšenie ich odolnosti.
Juríková tvrdí, že aj napriek nepriaznivým vyhliadkam tu je šanca na zvrátenie klimatickej katastrofy. „Teraz je ten čas, aby sme robili odvážne rozhodnutia a mysleli vo veľkom, pretože ide o budúcnosť nás všetkých,“ podotkla.
Envirorezort pripravuje akčný plán
Zverejnená správa o klíme podčiarkuje dôležitosť prijímania nevyhnutných opatrení, ktoré zmierna dôsledky klimatickej zmeny. Slovenský envirorezort v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP).
Jadrom akčného plánu je sedem špecifických oblastí. „Vodný režim a vodné hospodárstvo, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia,“ spresnili.
Súčasťou dokumentu majú byť opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii pôdnej erózie v lesoch, zníženiu citlivosti lesov na sucho, ako aj k zníženiu rizika lesných požiarov. „MŽP zároveň pracuje na historicky prvom zákone o klíme, ktorý pomôže zbaviť Slovensko emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie. Vyznačí aj cesty, akými to dosiahnuť do roku 2050,“ doplnilo ministerstvo.
Čítajte viac Obcou Petkovce sa prehnalo tornádo, mohlo mať rýchlosť 200 km/h
Avizuje tiež, že klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktoré už nastalo, a bez ohľadu na prijaté opatrenia bude pokračovať ešte niekoľko desaťročí. „MŽP chce v klimatickom zákone vytvoriť niečo ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostalého postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a zdravým životným prostredím,“ podotkli.
Envirorezort sa chce zamerať aj na územné plánovanie. „Správne fungujúce územné plánovanie zvýši klimatickú odolnosť krajiny a zlepší jej schopnosť adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Napríklad v oblasti vodného hospodárstva. Prispeje k zdokonaleniu manažmentu vody, prispeje k zmenšeniu odtoku vody a eliminácii pôdnej erózie vo voľnej krajine,“ dodalo ministerstvo.
Čítajte viac Sme spoluvinníkmi katastrofy