Dosiaľ najrozsiahlejší balík sankcií USA voči Minsku sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby vrátane jednej z najväčších bieloruských štátnych spoločností Belaruskali, banky Absolut prepojenej na Lukašenkov režim či bieloruského olympijského výboru.
Postihnuté osoby a subjekty sú podľa Washingtonu zodpovedné za potláčanie demokracie a ľudských práv, alebo za pranie špinavých peňazí. Ich zaradenie na americký sankčný zoznam podľa stanice CNN navrhla exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská na nedávnom stretnutí so šéfom Bieleho domu.
Spojené štáty nové sankcie ohlásili v deň prvého výročia sporných prezidentských volieb, ktorých oficiálnych víťazom sa stal Lukašenko, avšak USA i EÚ ich výsledky považujú za zmanipulované.
Čítajte viac Lukašenko na zatknutie Prataseviča doplatil rozsiahlymi sankciami
„V tento deň pred rokom sa ľudia v Bielorusku usilovali o to, aby boli ich hlasy vypočuté a svoju vlastnú budúcnosť (chceli) sformovať prostredníctvom toho najzákladnejšieho prejavu demokracie – volieb,“ citovala z Bidenovho vyhlásenia stanica CNN.
„Namiesto rešpektovania jasnej vôle bieloruského ľudu sa Lukašenkov režim dopustil volebného podvodu, po ktorom nasledovali brutálne represie na potlačenie odporu,“ dodal americký prezident.
Nové sankcie ohlásili i Británia a Kanada
Kanada zaviedla v pondelok nové sankcie voči Bielorusku na protest voči „hrubému a systematickému porušovaniu ľudských práv“ zo strany tamojšieho režimu prezidenta Alexandra Lukašenka.
Kanadský minister zahraničných vecí Marc Garneau uviedol, že nové sankcie sú zamerané na bieloruské prevoditeľné cenné papiere a nástroje finančného trhu, financovanie dlhov či ropné a potašové produkty.
Obdobné sankcie v pondelok na Bielorusko uvalila aj Británia. Novými sankciami voči Minsku v priebehu uplynulého víkendu pohrozila aj EÚ.
Kanada k uvaleniu nových sankcií pristúpila, rovnako ako Británia i USA, v deň prvého výročia sporných prezidentských volieb v Bielorusku. „Obrovské bezprávie, ktorého sa bieloruská vláda dopúšťa voči svojmu ľudu, odvtedy neprestalo… tieto (sankčné) opatrenia zintenívnia tlak na bieloruské vedenie,“ dodal Garneau. Kanada do dnešného dňa sankcionovala celkovo 72 bieloruských predstaviteľov a 5 inštitúcií.
Čítajte viac Lukašenko na stretnutí s Putinom: Sankcie Západu posilnili vzťahy medzi Ruskom a Bieloruskom
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská na pondelňajšom zhromaždení vo Vilniuse prisľúbila, že bude pokračovať v boji za slobodu v Bielorusku. Demonštrácia sa konala v deň prvého výročia sporných prezidentských volieb v Bielorusku, v ktorých kandidovala proti dlhoročnému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi.
Vlani 9. augusta sme „hlasovali za slobodu“, povedala Cichanovská podľa agentúry AFP na stretnutí zhruba 200 ľudí v centre litovského hlavného mesta, na ktorom sa zúčastnila aj tamojšia premiérka Ingrida Šimonyté.
„Nezastavíme sa. V boji budeme pokračovať, aby sa tisíce ľudí mohli z väzenia vrátiť domov. Budeme bojovať, aby sme sa vyslobodili zo strachu, ktorý zachvátil našu krajinu,“ vyhlásila Cichanovská. „V priebehu minulého roka sme sa poučili, že ak prestaneme (bojovať), generácia našich detí zaplatí za túto slobodu ešte vyššiu cenu,“ dodala.
V prezidentských voľbách z 9. augusta 2020 zvíťazil Lukašenko, ktorý je pri moci už vyše 26 rokov, so ziskom 80,1 percenta hlasov a stal sa tak lídrom krajiny šiesty raz po sebe.
Cichanovská sa rozhodla o prezidentský post uchádzať po tom, čo bola zablokovaná kandidatúra jej manžela, ktorého uväznili. Vo voľbách však podľa oficiálnych výsledkov získala len 10,1 percenta hlasov. Podľa alternatívneho sčítania hlasov však dosiahla až 60–70-percentnú podporu.
Pre obavy o vlastnú bezpečnosť a v čase tvrdých zákrokov bezpečnostných síl proti demonštrantom utiekla krátko po voľbách do Litvy. Odvtedy sa jej podarilo získať podporu Západu – naposledy sa stretla s americkým prezidentom Joeom Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom.
Nespokojnosť a podozrenia, že výsledky volieb boli zmanipulované, vyvolali v krajine sériu masových protestov. V súvislosti s nimi zahynuli najmenej štyri osoby (podľa niektorých odhadov sedem až osem), tisíce účastníkov zbili príslušníci bezpečnostných zložiek a viac než 35-tisíc ľudí bolo zadržaných. Lukašenko potlačil prejavy verejného odporu len za pomoci tvrdých represií.