Stalo sa tak pritom deň pred kľúčovým hlasovaním o kritizovanom návrhu zákona, ktorý blokuje vlastníctvo médií neeurópskymi firmami a podľa kritikov má umlčať televíziu kritickú voči vláde. Vicepremiér Jaroslaw Gowin (Dohoda) je proti návrhu.
Hovorca Dohody Jan Strzežek na sociálnej sieti Twitter napísal, že ich „poslanci opustia klub koaličných strán a v parlamente vytvoria samostatný poslanecký klub“.
Najnovší politický vývoj u severných susedov Slovenska je reakciou na krok poľského premiéra. Mateusz Morawiecki požiadal v utorok prezidenta Andrzeja Dudu, aby z postu vicepremiéra a ministra odvolal Gowina. Gowin vo vláde zastával post vicepremiéra aj ministra rozvoja, práce a technológií.
Čítajte viac Poľskej koalícii hrozí rozpad, Morawiecki navrhol odvolanie vicepremiéra Gowina
Lojálny svojmu programu
Prezidentov hovorca Blažej Spychalski povedal pre agentúru PAP, že „želanie premiéra bude splnené“.
Samotný Jaroslaw Gowin ešte v utorok uviedol, že jeho odvolanie pramení z toho, že bol „lojálny svojmu predvolebnému programu“. O odvolaní z funkcie sa vraj dozvedel z médií, čo podľa neho „svedčí o politickej nekultúre vo vládnom tábore“.
Strana Dohoda má poľskom Sejme 12 zástupcov. S odchodom menšieho koaličného partnera nenastáva automatický rozpad vlády, pretože to by si vyžadovalo hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente.
Gowinova strana Dohoda, ktorá je menším partnerom vo vládnej koalícii Zjednotená pravica, sa čoraz častejšie dostáva do stretov s jej väčším partnerom – stranou PiS premiéra Mateusza Morawieckeho. Gowin kritizoval koaličný ekonomický program, ktorý podľa neho povedie k zvyšovaniu daní pre strednú triedu, či zmeny zákona o vysielaní, o ktorých tvrdí, že „jasne porušujú princíp slobody médií“.
Gowin podľa vlády „podkopáva dôveru“ v jej činy. On zas uviedol, že jeho zbavenie funkcie je „de facto roztržka vo vládnej koalícii a de facto koniec Zjednotenej pravice“. Jeho strana bude podľa jeho slov v stredu hlasovať o tom, či zostať v koalícii. Ak by Dohoda z koalície odišla, vláda by stratila väčšinu v parlamente.
Protesty proti zákonu
Vláda bola podľa jej hovorcu presvedčená, že spomenutý návrh aj tak parlamentom prejde. To sa potvrdilo, keď sa jej v stredu nepodarilo získať v Sejme dostatok hlasov pre spomínanú novelu mediálneho zákona. Hlasovanie presunuli na september.
Licencie na vysielanie by sa po novom udeľovali zahraničným subjektom len vtedy, ak sídlia v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS) a nie sú závislé od subjektov či osôb registrovaných mimo EHS. Podľa Varšavy to má zamedziť šíreniu vplyvu Ruska a Číny.
Ak by zákon prešiel, americká spoločnosť by musela predať svoj rozhodujúci podiel v televízii TVN24. Odloženie hlasovania navrhla opozícia a táto požiadavka získala medzi poslancami väčšinovú podporu. Teraz nie je jasné, či sa vláde vôbec podarí zákon presadiť.
Proti návrhu mediálneho zákona v utorok večer vyšli do ulíc viacerých miest tisícky demonštrantov. Davy sa zišli pred parlamentom vo Varšave, ale aj v Krakove, Vroclave, Poznani, Lubline alebo Štetíne.
Vláda tvrdí, že zákon je potrebný, aby zastavil nepriateľské zahraničné mocnosti pred prebratím kontroly nad poľskými vysielateľmi. Podľa oponentov je to však pokus o dotlačenie americkej spoločnosti Discovery k predaju najväčšej televíznej siete TVN.
Čítajte viac Poľská vládna strana PiS vyhlásila "vojnu" Američanom. Chce zakázať televíziu TVN