Taliban vo štvrtok dobyl druhé a tretie najväčšie mesto krajiny – Kandahár a Herát. Stalo sa tak krátko po tom, ako USA dokončili odsun väčšiny svojich jednotiek po ich 20 rokov trvajúcom pôsobení v Afganistane.
V tejto situácii Pentagón v piatok oznámil, že afganská metropola Kábul nateraz nečelí bezprostrednej hrozbe napriek tomu, že Taliban rýchlo napreduje a zmocňuje sa stále nových území.
Hovorca Pentagónu John Kirby však v rozhovore s novinármi priznal, že zo situácie na mieste je jasné, že bojovníci Talibanu „sa pokúšajú Kábul izolovať“. Pentagón potvrdil, že má obavy z ďalšieho vývoja, no zdôraznil, že podľa USA teraz je už za situáciu v Afganistane zodpovedná tamojšia armáda.
Prezident USA Joe Biden si stojí za rozhodnutím ukončiť americkú misiu v Afganistane, zároveň však schválil vyslanie 3-tisíc vojakov na evakuáciu personálu veľvyslanectva a afganských spojencov z Kábulu.
Kirby informoval, že Washington už pristúpil k presunu týchto posíl. Ich hlavná časť by sa mala presunúť do konca tohto víkendu a mala by byť schopná letecky prepraviť tisícky ľudí za deň.
Tento týždeň pracovalo v rozľahlom komplexe veľvyslanectva USA v Kábule asi 4 200 ľudí. Ďalšie tisíce Afgancov, ktorí Američanom pomáhali ako tlmočníci alebo v iných podporných úlohách, chcú zo strachu pred odvetou Talibanu tiež z Afganistanu čo najrýchlejšie odísť. „Kapacita nebude problém,“ povedal Kirby o leteckých mostoch. „Budeme schopní presťahovať tisíce (ľudí) denne,“ dodal.
50 kilometrov od Kábulu
Ozbrojenci militantného hnutia Taliban dobyli v piatok hlavné mestá provincií Lógar a Ghór a ďalších najmenej troch afganských provincií. Ovládnutím mesta Puli Alam, správneho centra východoafganskej provincie Lógar, sa islamistom fakticky otvorila cesta na Kábul. Puli Alam totiž leží len približne 50 kilometrov južne od afganskej metropoly.
„Taliban má už (nad Puli Alam) 100-percentnú kontrolu. Momentálne sa tam nebojuje, väčšina predstaviteľov ušla do Kábulu,“ povedal pre AFP člen provinčnej rady v Lógare.
Talibovia v piatok vtrhli aj do Fírózkóhu, hlavného mesta stredoafganskej provincie Ghóz, ktorú po bojoch s afganskými silami ovládli, uviedol pre AP šéf tamojšej provinčnej rady.
Obmedzovanie práv žien, dievčat i novinárov
Generálny tajomník OSN António Guterres v piatok v New Yorku informoval, že sa objavili „desivé“ správy, že fundamentalistické hnutie Taliban už na dobytých územiach zaviedlo prísne obmedzenia práv žien a dievčat. Podobný prístup má Taliban aj k novinárom, poznamenal Guterres.
Guterres konštatoval, že situácia v Afganistane sa zhoršuje a vymyká sa spod kontroly. Dodal, že len minulý mesiac bolo v dôsledku bojov zabitých alebo zranených viac ako tisíc ľudí a ďalších 241-tisíc ich bolo nútených opustiť svoje domovy.
Generálny tajomník OSN tiež poznamenal, že nemocnice v Afganistane sú preplnené, potravín a liekov začína byť nedostatok, ničia sa mosty, cesty, školy a nemocnice. „Afganistan už zažil generácie konfliktov, ale teraz je na pokraji ďalšej chaotickej a strašnej kapitoly vo svojej histórii. Je to neuveriteľná tragédia pre ľudí, ktorí prežili toľko utrpenia,“ dodal Guterres. Naliehal tiež na Taliban, aby zastavil svoju vojenskú ofenzívu a rokoval o odvrátení občianskej vojny.
Svetové spoločenstvo by podľa Guterresa malo Talibanu vyslať jasný signál, že uchopenie moci v Afganistane vojenskými prostriedkami je neprípustné. Varoval tiež, že ak by k tejto situácii predsa len došlo, mala by za následok dlhú občiansku vojnu alebo úplnú izoláciu Afganistanu.
Afganistan smeruje k občianskej vojne
Afganistan smeruje k zrúteniu štátu a k občianskej vojne – situácii, v ktorej sa bude dariť militantným skupinám, akou je napríklad al-Káida, ktoré budú znova predstavovať hrozbu pre Západ. Uviedol to v piatok britský minister obrany Ben Wallace.
Po 20-ročnej vojne stiahli z Afganistanu Spojené štáty väčšinu svojich vojakov, čo umožnilo bojovníkom radikálneho hnutia Taliban začať viesť úspešnú ofenzívu po celej krajine, čo diplomati označili za poníženie pre poprednú svetovú veľmoc, píše agentúra Reuters.
„Obávam sa, že zrútené štáty sú živnou pôdou pre takýchto ľudí… al-Káida sa pravdepodobne vráti,“ povedal Wallace pre televíziu Sky, keď sa ho pýtali na Afganistan. „Británia v 30. rokoch 18. storočia zistila, že je to krajina vedená vojenskými veliteľmi a rôznymi kmeňmi a ak nebudete veľmi opatrí, skončíte v občianskej vojne. Myslím si, že (v Afganistane) smerujeme k občianskej vojne,“ doplnil minister pre verejnoprávnu BBC.
Wallace upozornil, že Taliban nie je jediným subjektom, ale skôr označením zahŕňajúcim „všetky možné záujmy“. Rýchlosť, s akou bojovníci Talibanu pri svojom ťažení postupujú, ohromila afganskú vládu i jej západných spojencov, konštatuje Reuters s pripomenutím, že Taliban kontroloval väčšinu Afganistanu od roku 1996 do roku 2001, keď jeho vládu, ktorá poskytla útočisko vodcovi al-Káidy Usámovi bin Ládinovi, zosadila Spojenými štátmi vedená vojenská operácia spustená po teroristických útokoch v USA z 11. septembra 2001.
Ovládli už dve tretiny krajiny
Bojovníci Talibanu dobyli v priebehu piatka už najmenej päť provinčných metropol a ovládajú už približne dve tretiny krajiny. Okrem Puli Alam a Fírózkóhu padli do ich rúk aj správne centrá provincii Laškargáh a Zábul. Militanti tvrdia, že majú pod kontrolou aj metropolu provincie Bágdhís, čo však ešte nebolo oficiálne potvrdené.
Militantné hnutie zaznamenalo tieto zisky po tom, čo vo štvrtok dobylo druhé a tretie najväčšie mesto v krajine – Kandahár a Herát – a taktiež mesto Ghazní. Afganská vláda sa podľa AP snaží súčasný bleskový postup Talibanu bagatelizovať.
Ako pripomína AP, od zvrhnutia Talibanu po útokoch z 11. septembra 2001 minuli Spojené štáty na vojnu v Afganistane 830 miliárd dolárov. Postupujúci bojovníci Talibanu teraz jazdia na amerických terénnych vozidlách a v rukách majú americké pušky, ktoré ukoristili od afganskej armády.
Čítajte viac Afganská vláda navrhla Talibanu dohodnúť sa na deľbe moci
Dánsko a Nórsko dočasne zatvárajú svoje ambasády
Dánsko aj Nórsko sa rozhodli dočasne zatvoriť svoje veľvyslanectvá v Kábule, zatiaľ čo Fínsko poskytne útočisko až 130 Afgancom, ktorí spolupracovali so západnými krajinami.
„Dáni v Afganistane musia túto krajinu okamžite opustiť, situácia je veľmi vážna,“ povedal na tlačovej konferencii dánsky minister zahraničných vecí Jeppe Kofod. Dánsko podľa jeho slov dočasne zatvorí svoje veľvyslanectvo v Kábule a evakuuje z neho všetkých zamestnancov vrátane afganských pracovníkov.
Krátko na to ohlásila rovnaký postup aj nórska ministerka zahraničných vecí Ine Marie Eriksenová Söreidová. Dodala tiež, že evakuáciu poskytne Nórsko aj miestnym afganským zamestnancom, ktorí majú v Nórsku blízku rodinu a „budú si to želať“.
Kofod aj Eriksenová Söreidová pritom uviedli, že bezpečnosť zamestnancov a občanov oboch krajín nachádzajúcich sa v Afganistane a miestneho personálu je pre nich najvyššou prioritou.
Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto zase medzičasom v piatok oznámil, že fínsky parlament súhlasil – z dôvodu „rýchlo sa zhoršujúcej bezpečnostnej situácie“ – s prijatím „do 130 Afgancov, ktorí pracovali v službách Fínska, EÚ či NATO“, a to aj spoločne s ich rodinami. Haavisto dodal, že fínske veľvyslanectvo v Kábule ostane nateraz otvorené, úrady však budú bezpečnostnú situáciu priebežne prehodnocovať.
K oznámeniam zo strany severských krajín došlo krátko po tom, ako Spojené štáty aj Británia vo štvrtok oznámili, že do Kábulu vysielajú stovky vojakov, aby evakuovali zamestnancov svojich ambasád a svojich ďalších občanov. Nemecko následne v piatok taktiež oznámilo, že počet pracovníkov svojej ambasády v Kábule zníži na „absolútne minimum“.