„Pre všetkých bola vyhlásená všeobecná amnestia … takže by ste sa mali bez obáv vrátiť k svojmu rutinnému životu,“ uvádza Taliban vo vyhlásení.
Radikálne hnutie Taliban neočkávane prevzalo v nedeľu moc v Afganistane, čo mu uľahčilo aj stiahnutie amerických a ďalších zahraničných vojakov z krajiny. Náhle zmenená situácia však vyvolala paniku medzi Afgancami, ktorí sa masovo snažia ujsť z vlasti.
Čítajte viac Washington odstrihol Taliban od miliárd dolárov
Ženy v exekutíve
Podľa Talibanu by ženy by mali byť súčasťou novej afganskej vlády. Oznámili to v utorok predstavitelia militantného hnutia. „Islamský emirát nechce, aby boli ženy obeťami… Mali by byť vo vládnej štruktúre podľa (islamského) práva šaría,“ povedal člen kultúrneho výboru Talibanu Inámulláh Samangání. Dodal, že vládna štruktúra zatiaľ nie je celkom jasná, ale „na základe skúseností by malo ísť o kompletne islamské vedenie a všetky strany by sa mali pridať“.
Fundamentalistické islamské hnutie Taliban vládlo v Afganistane už v rokoch 1996–2001 a zaviedlo vtedy tvrdé pravidlá pre ženy, ktoré takmer nesmeli vychádzať von, a zakázané bolo i vzdelávanie dievčat. Hoci povstalci z Talibanu v posledných rokoch tvrdia, že prístup voči ženám chcú zmierniť, mnohí Afganci sú voči tomu skeptickí.
Čítajte viac Biden vyčlenil 500 miliónov dolárov na pomoc afganským utečencom
Práva žien? Vraj zaručené
Taliban sa takisto zaviazal rešpektovať práva žien, ale v medziach noriem islamského práva, vyhlásil na svojej prvej tlačovej konferencii hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid. Roky bol tieňovou postavou, ktorá vydávala vyhlásenia v mene militantov, pripomenula agentúra AP.
Mudžáhid taktiež uviedol, že Taliban chce, aby súkromné médiá „zostali nezávislé“. Zdôraznil však, že novinári „by nemali pracovať proti národným hodnotám“.
Mudžáhid ďalej povedal, že Afganistan nebude ukrývať nikoho, kto by chcel útočiť na iné krajiny. Toto bola podľa AP kľúčová požiadavka v dohode, ktorú militanti uzavreli v roku 2020 s administratívou vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa a ktorá viedla ku konečnému stiahnutiu amerických síl z krajiny, a to už za súčasného prezidenta Joe Bidena.
Nebudú sa pýtať prečo
Mudžáhid takisto sľúbil, že talibovia zaručia bezpečnosť Afganistanu, že sa nesnažia pomstiť a že každého omilostili, aj keď spolupracoval s bývalou vládou alebo so zahraničnými vládami alebo silami v krajine. „Uisťujeme vás, že nikto sa nepôjde k ich dverám opýtať, prečo im pomáhali,“ povedal.
Mnoho Afgancov sa však obáva, že Taliban opäť zavedie v krajine brutálne zákony, ktoré uplatňoval, keď bol pri moci – ešte pred zahraničnou vojenskou inváziou spred 20 rokov.
Vládu Talibanu ukončila americká invázia, ktorá sa uskutočnila po teroristických útokoch na USA z 11. septembra 2001, spáchaných členmi teroristickej siete al-Káida. Tá mala v tom čase útočisko práve v Afganistane za vlády Talibanu.
Ďalšie rokovania
Medzi Talibanom a niekoľkými predstaviteľmi afganskej vlády zrejme naďalej prebiehajú rokovania, konštatuje AP. Podieľa sa na nich i bývalý prezident Hámid Karzaj či Abdulláh Abdulláh, ktorý bol v minulosti šéfom vyjednávacej rady. Afganský prezident Ašraf Ghaní z krajiny v nedeľu utiekol krátko predtým, ako militanti z Talibanu prenikli i do Kábulu a prezidentského paláca. Podľa medializovaných informácií sa nachádza zrejme v Uzbekistane.
Do Kábulu pricestoval z Kataru podľa zástupcu Talibanu aj Amír Chán Muttakí, ktorý počas poslednej vlády Talibanu zastával funkciu ministra pre vzdelávanie. S afganskými politickými lídrami nadviazal kontakt údajne už predtým, než Ghaní z krajiny utiekol.