Stoltenberg: Za obsadenie Afganistanu Talibanom môže tamojšie vedenie

Obsadenie Afganistanu tamojším hnutím Taliban je dôsledkom "zlyhania afganského vedenia", vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.

17.08.2021 16:50, aktualizované: 17:17
Jens Stoltenberg Foto: ,
Jens Stoltenberg
debata (129)

„Afganské politické vedenie sa nakoniec nedokázalo postaviť Talibanu a dosiahnuť mierové riešenie, ktoré Afganci zúfalo chceli… Toto zlyhanie afganského vedenia viedlo k tragédii, ktorej sme dnes svedkami,“ uviedol Stoltenberg po rokovaniach s veľvyslancami pri NATO. Diskutovali o bezpečnostných dôsledkoch víťazstva Talibanu v Afganistane.

Hnutie Taliban totiž po rýchlej ofenzíve z posledných dní v nedeľu vstúpilo do metropoly Kábul, kde jeho bojovníci obsadili aj prezidentský palác. Afganský prezident Ašraf Ghaní krátko predtým utiekol do Uzbekistanu.

Rýchlosť ho prekvapila

Stoltenberg ďalej poznamenal, že Aliancia musí zároveň odhaliť nedostatky vo svojom úsilí v oblasti vojenského výcviku.

Michail Gorbačov Čítajte viac Gorbačov: Invázia do Afganistanu bola zlý nápad, Američania by sa mali poučiť

K postupu Talibanu Stoltenberg uviedol: „Bolo to prekvapenie, rýchlosť kolapsu a ako rýchlo sa to stalo… sú lekcie, z ktorých je potrebné sa (v NATO) poučiť.“

Stoltenberg doplnil, že Aliancia teraz pracuje na zaistení bezpečnosti zostávajúceho civilného personálu NATO a afganských zamestnancov v Afganistane.

Personál západných ambasád sa presťahoval na letisko v Kábule, ktoré je pod ochranou zadného voja amerických jednotiek nasadených na krytie ústupu spojencov.

Pontecorvo zostáva

„NATO nepretržite pracuje na udržaní operácií na kábulskom medzinárodnom letisku… Približne 800 civilných zamestnancov NATO zostalo poskytovať veľmi dôležité funkcie za veľmi náročných podmienok vrátane riadenia letovej prevádzky, paliva a komunikácie… Dovoľte mi poďakovať tiež vojenským silám spojencov NATO – najmä Turecka, USA a Spojeného kráľovstva – za zásadnú úlohu pri zabezpečení letiska,“ povedal šéf NATO.

evakuácia afganistan lietadlo Čítajte viac Američania z Kábulu evakuovali rekordných 640 ľudí. Naraz

Stoltenberg uviedol, že vysokopostavený civilný predstaviteľ NATO v Afganistane Stefano Pontecorvo zostane na letisku „koordinovať a uľahčovať evakuáciu“ personálu Aliancie a afganských zamestnancov. „Taliban musí rešpektovať a uľahčovať bezpečný odlet všetkým, ktorí chcú opustiť letisko, a tiež cesty a hraničné priechody musia byť otvorené… Všetci afganskí muži, ženy a deti si zaslúžia žiť v bezpečí a dôstojnosti,“ dodal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie.

Spoločné rozhodnutie

Stoltenberg takisto zdôraznil, že rozhodnutie spojencov z NATO odísť z Afganistanu bolo spoločným rozhodnutím všetkých 30 členov Aliancie. Nasledovalo po tom, ako sa USA po dohode s Talibanom z Dauhy z februára 2020 rozhodli stiahnuť svoje jednotky výmenou za záväzky tohto hnutia, že zachová mier v krajine a nedovolí, aby v Afganistane opäť našli útočisko teroristické organizácie.

„Musíme však vnímať, že aj napriek našim značným investíciám sa afganský systém extrémne rýchlo zrútil a musíme sa z toho poučiť a vyvodiť príslušné závery,“ povedal šéf Aliancie na svojej prvej oficiálnej tlačovej besede od obsadenia Kábulu silami Talibanu.

taliban, palác Čítajte viac Washington odstrihol Taliban od miliárd dolárov

Stoltenberg vo vystúpení zdôraznil, že cieľom NATO v Afganistane bolo pomôcť vybudovať životaschopný štát, nie udržať stálu prítomnosť aliančných síl. „Aj preto považujem za tragédiu, že sa afganská vláda – 20 rokov po vojenskej prítomnosti a pomoci spojencov – zrútila pred silami Talibanu,“ opísal situáciu.

Rozbiť al-Káidu sa podarilo

Spresnil, že jednotky NATO v Afganistane „bojovali statočne“, ale krajinu nedokázali ochrániť, pretože afganské politické orgány nakoniec podľahli Talibanu a nedosiahli mierové riešenie. „Je to zlyhanie afganských orgánov, ktoré viedlo k tomu, čo vidíme dnes,“ vyhlásil.

Pripustil, že rozhodnutie spojencov opustiť Afganistan po dvoch desaťročiach sa nerodilo ľahko. V období február – apríl prebehlo veľa stretnutí na úrovni veľvyslancov a ministrov, ktorí diskutovali aj o tom, či európski spojenci a Kanada dokážu vlastnými silami nahradiť výpadok amerických síl, ktoré znášali väčšinu záťaže a nákladov operácie Rozhodná podpora. „Všetci 30 spojenci sme sa nakoniec spoločne dohodli, že ak sme tam prišli spolu, spolu aj odídeme,“ vysvetlil.

Stoltenberg po viacerých otázkach novinárov zdôraznil, že spojenci vedeli, že nebudú „navždy“ v Afganistane a ak bolo hlavným pôvodným cieľom misie v Afganistane rozbiť sieť al-Káida a zabrániť teroristickým organizáciám pôsobiť v tejto krajine, tak to sa dosiahnuť podarilo, lebo al-Káida dnes prakticky neexistuje.

Záujem o mier

Zároveň však upozornil, že ak Taliban nedodrží záväzky dané Američanom a NATO bude mať dôkazy o tom, že pomáha teroristickým organizáciám, ktoré ohrozujú záujmy spojencov, potom má Aliancia možnosti zasiahnuť proti nemu aj na diaľku.

Podľa jeho slov je ťažké predvídať, aké bude ďalšie dianie v Afganistane, ale NATO si želá, aby Taliban nevládol ako pred 20 rokmi, aby bola vytvorená inkluzívna vláda, ktorá zaručí, že v krajine budú rešpektované základné ľudské práva a práva žien. Stoltenberg doplnil, že NATO má záujem na mierovom rozvoji Afganistanu, pričom Aliancia ako organizácia vie byť nápomocná aj v nevojenskej rovine, v oblasti diplomacie a politiky, a svoju úlohu môže zohrať pri zaisťovaní rozvojovej a humanitárnej pomoci.

NATO viedlo medzinárodnú misiu v Afganistane od roku 2003, ale v roku 2014 ukončilo bojové operácie, aby sa zameralo na výcvik národných bezpečnostných síl.

Armáda USA bola v krajine prítomná od roku 2001, keď Taliban odmietol vydať vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina, ktorý bol hlavným strojcom útokov z 11. septembra 2001.

129 debata chyba
Viac na túto tému: #Afganistan #NATO #Taliban #Jens Stoltenberg
Flowers