Záujmy veľmocí v Afganistane nie sú celkom rozdielne

Ako zapadá Afganistan do súperenia veľmocí? Odchod amerických vojakov z ázijskej krajiny prezident USA Joe Biden zdôvodnil aj tým, že Washington sa musí zamerať na iné priority.

, , 25.08.2021 00:00
Afganistan Taliban Kábul dobytie letisko USA... Foto: ,
Príslušníci americkej námornej pechoty hliadkujú na kontrolnom stanovišti počas evakuácie na letisku v Kábule.
debata (26)

Nič by našich skutočných strategických súperov Čínu a Rusko nepotešilo tak, ako keby Spojené štáty donekonečna míňali miliardy dolárov pri stabilizácii Afganistanu,“ vyhlásil minulý týždeň šéf Bieleho domu.

Kto by priznal zlyhanie?

Koncept súperenia veľmocí na globálnej scéne sa dostal do centra americkej zahraničnej politiky ešte za vlády predchádzajúceho republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa. Demokrat Biden si ho minimálne rétoricky osvojil tiež. Je jasné, že krajiny ako Čína či Rusko majú v Afganistane vlastné záujmy. Ale bezpečnostný analytik Michael Mazarr z Rand Corporation hovorí, že Moskva a Peking sa na niektorých veciach s Washingtonom aj zhodnú.

"Na Afganistan by sme sa nemali pozerať primárne cez optiku súperenia veľmocí. Aj iné krajiny tu majú svoje ambície a budú sa ich snažiť naplniť,“ reagoval pre Pravdu Mazarr. "Niektoré záujmy rôznych hráčov v Afganistane sú rovnaké ako tie, ktoré tam majú Spojené štáty. Je to snaha zabrániť útokom džihádistických teroristov. Toto je niečo, čím sa zaoberajú aj Rusko a Čína. Nepredpokladám, že by sa napríklad Pekingu podarilo získať v Afganistane rozhodujúci vplyv, keď krajine bude vládnuť Taliban. Hnutie je proti zahraničnému vplyvu v akejkoľvek podobe. Nemyslím si, že dôjde k tomu, že Afganistan sa stane dôležitým miestom strategického súperenia,“ skonštatoval Mazarr.

Emilian Kavalski z Centra pre medzinárodné štúdie a rozvoj na Jagelovskej univerzite v Krakove tvrdí, že USA museli odchod vojakov zasadiť do rámca súperenia veľmocí. "Bol to jediný možný spôsob, ako stiahnutie jednotiek vysvetliť,“ zdôraznil pre Pravdu odborník. "Čína a Rusko sú medzi niekoľkými krajinami, ktoré majú v Afganistane otvorené ambasády. Oba štáty priamo s Talibanom komunikujú. Je to do veľkej miery aj preto, že sa obávajú, aby sa afganské problémy nerozšírili, čo by mohlo mať vplyv na záujmy Moskvy a Pekingu v regióne,“ povedal pre Pravdu Kavalski.

Podľa experta je možné, že v USA sú ľudia, ktorí by boli radi, aby Afganistan ako cintorín impérií pochoval narastajúce ambície Ruska a Číny. "Možno to tak nie je, ale akékoľvek iné vysvetlenia je z pohľadu Spojených štátov horšie. Dvadsaťročné pôsobenie Ameriky a spojencov v Afganistane je vzhľadom na obete a minuté prostriedky jednoznačným zlyhaním. A to je niečo, čo by nebol pripravený priznať žiadny americký prezident,“ pripomenul Kavalski.

Úder pre imidž Západu

Expert na medzinárodné vzťahy Lorenzo Nannetti uviedol, že to, ako Biden zasadil Afganistan do súperenia veľmocí, nedáva zmysel. "Stalo sa len to, že Západ a špeciálne USA budú teraz vyzerať menej dôveryhodne. A Rusko a najmä Čína to využijú vo svojej propagande,“ ozrejmil pre Pravdu Nannetti.

"Tragédia, ktorej sme svedkami, a nepripravenosť na to, čo mnohí očakávali, je ďalší úder, ktorý dostal imidž Ameriky a Západu. Minimálne od finančnej krízy v roku 2008 sa stráca kúzlo príťažlivosti, ktoré si mnohí spájajú s USA a Západom. Nasledovali rast populizmu, príchod Donalda Trumpa či zlyhania pri riešení pandémie choroby COVID-19. K tomu sa teraz dá prirátať žalostný koniec ďalšieho projektu budovania štátu, ktorý len potvrdil predstavu, že Západ nie je dôveryhodným priateľom, na ktorého je možné sa spoľahnúť. Poskytuje to muníciu jeho kritikom aj na lacné útoky,“ objasnil Kavalski. "Očakávam, že dozvuky chaosu, ktorý súvisí s tým, ako Taliban prebral moc, budeme cítiť ešte dlho. Obrázky, ktoré prichádzajú z Afganistanu, budú ešte roky strašiť ľudí, ktorí majú vo Washingtone na starosti zahraničnú politiku,“ povedal odborník.

Mazarr si tiež myslí, že dianie v Afganistane bude mať pre Západ isté politické a bezpečnostné dosahy. "Len zatiaľ presne nedokážem povedať aké. Viem si predstaviť scenár, že v najbližších týždňoch budú Spojené štáty a Bidenova vláda čeliť ešte väčšej hanbe. Ale rovnako je možné, že politické riziká sa do určitej miery stratia. Je to dokonca ešte pravdepodobnejšie vzhľadom na to, čo teraz hovorí, a ako koná Taliban,“ uviedol analytik. "Netreba zabúdať na to, že ľudia v Amerike pomerne jasne podporili myšlienku, že USA by mali s vojnou v Afganistane skončiť. Je možné, že situácia sa upokojí, že Spojeným štátom sa podarí dostať do bezpečia desaťtisíce Američanov a našich afganských priateľov, že v krajine nebudeme svedkami veľkých násilností a Taliban sa nebude sústreďovať na pomstu. Ak sa toto stane, do mesiaca už o Afganistane príliš nebudeme hovoriť. No je pravdou, že súčasné dianie sa dá prirátať k iným zlyhaniam. K vojne v Iraku, k finančnej kríze v roku 2008, pandémii a k tomu, ako USA riadila Trumpova vláda. Napraviť to si bude vyžadovať oveľa dlhší čas, ak sa to vôbec dá,“ dodal Mazarr.

Taliban: Afganci už nesmú ísť na letisko v Kábule

Hovorca radikálneho hnutia Taliban Zabíhulláh Mudžáhid na včerajšej tlačovej konferencie vyhlásil, že pre chaotickú situáciu už nedovolí afganským občanom prichádzať na letisko v Kábule. "Žiadame Američanov, aby nepodnecovali Afgancov k odchodu. Potrebujeme ich talenty,“ povedal Mudžáhid. Podľa neho Spojené štáty musia dokončiť evakuáciu z Afganistanu do 31. augusta a Taliban nebude akceptovať predĺženie tohto termínu. Mudžáhid uviedol, že on sám si nie je vedomý toho, že by riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby William Burns pricestoval v pondelok do afganského hlavného mesta Kábul, kde sa vraj stretol so spoluzakladateľom Talibanu mullom Abdalom Ghaním Barádarom. Hovorca však jednoznačne nepoprel, že sa takáto schôdzka, o ktorej informovala agentúra AP, uskutočnila.

VIDEO: Minister obrany Jaroslav Naď o situácii v Afganistane.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #Afganistan #Taliban #Joe Biden #súperenie veľmocí #odchod USA z Afganistanu
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy