Šéfka eurokomisie exkluzívne pre Pravdu: Nemôžeme si dovoliť ďalej žiť tak, ako žijeme

Ako to bude s de facto koncom spaľovacích motorov v Európskej únii? Budú si ľudia pri prechode na bezuhlíkovú ekonomiku musieť priplatiť za letenky? Aký má únia plán, aby bola konkurencieschopná a zároveň dokázala účinne bojovať s klimatickými zmenami? A budú sa môcť krajiny EÚ naďalej spoľahnúť na jadrovú energiu? V exkluzívnom rozhovore písomne na otázky Pravdy odpovedala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

, , 26.08.2021 20:00
Ursula von der Leyenová Foto: ,
Ursula von der Leyenová
debata (124)

Bude si Európska zelená dohoda vyžadovať zmenu hospodárskeho modelu tak, ako ho poznáme, alebo ani nie a jednoducho sa zameriame na nové technológie a nové spôsoby podnikania?

Svet sa musí postaviť zoči-voči faktom. Náklady na nečinnosť v súvislosti s globálnym otepľovaním všade dramaticky narastajú. Čoraz častejšie zažívame extrémne výkyvy počasia. Určite musíme zmeniť spôsob našej výroby a spotreby. Nemôžeme si dovoliť pokračovať v tom, že budeme preťažovať prírodu a planétu, ale pevne verím, že túto zmenu stihneme urobiť včas a spôsobom, ktorý nám umožní prosperovať a bude spravodlivý pre všetkých. V tom spočíva samotná podstata Európskej zelenej dohody.

Ak by sme potrebovali výrazne zmeniť súčasný hospodársky model, do akej miery by sa to európske inštitúcie a politici v celej EÚ mali snažiť vysvetliť občanom?

Samozrejme, my všetci ako jednotliví lídri a politici musíme jasne a otvorene komunikovať, čo je potrebné urobiť a prečo. Rovnako dôležité je, aby sme počúvali názory a obavy našich občanov. Je to jediný spôsob, ako môžeme úspešne a spravodlivo dosiahnuť zmenu v demokratickej spoločnosti. Verím, že tak konáme a budeme v tom pokračovať. Máme demokratickú legitimitu, čo sa týka našich cieľov znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 na základe klimatického predpisu, ktorý schválil Európsky parlament a 27 členských štátov. Dovoľte mi zároveň využiť túto príležitosť a vyzvať vašich čitateľov, aby sa zúčastnili na Konferencii o budúcnosti Európy. Môžu sa zapojiť do diskusie o akejkoľvek európskej problematike vrátane zmeny klímy, a to buď on-line, v slovenčine, alebo osobne na mnohých podujatiach, ktoré sa organizujú.

Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans nedávno povedal, že ak sa nám nepodarí realizovať plán opatrení EÚ Fit for 55, ktorý má zabezpečiť, aby boli politiky EÚ v súlade s dohodnutými klimatickými cieľmi, naše deti a vnúčatá by mohli viesť vojny o vodu a potraviny. Zakladá sa toto tvrdenie na nejakej konkrétnej prognóze, ktorú má komisia k dispozícii? Ak áno, o akú prognózu ide? Alebo to bolo len rétorické varovanie?

Frans Timmermans má úplnú pravdu, ktorá je založená na širokom vedeckom konsenze, že si nemôžeme dovoliť ďalej žiť tak, ako žijeme. Stovky vedcov z celého sveta práve vydali správu v mene OSN, v ktorej varujú pred smrteľnými extrémnymi poveternostnými javmi, od rozsiahlych prírodných požiarov až po extrémne teplo, nadmerné zrážky a prívalové záplavy. Zlou správou je, že sú to javy spôsobené človekom a bude ich čoraz viac. Dobrou správou je, že keďže ich majú na svedomí ľudia, vieme konať rýchlo, aby sme zabezpečili zdravý a bezpečný život našich detí a budúcich generácií.

Aký je podľa vás najlepší spôsob, ako ľuďom vysvetliť hrozby zmeny klímy?

Domnievam sa, že už teraz existuje veľmi silná podpora verejnosti týkajúca sa opatrení v tejto oblasti. Väčšina ľudí v celej Európe si želá zdravší život, dobré pracovné miesta a hospodársky rast, ktorý nepoškodzuje prírodu. Chcú, aby Európa túto zmenu umožnila. Pravidelne to ukazujú naše prieskumy verejnej mienky Eurobarometer. Ale je to aj o príležitostiach pre nás všetkých. Ak začneme konať ako prví a rýchlo, spoločnosti z EÚ môžu získať konkurenčnú výhodu na svetových trhoch. Môžeme vytvoriť milión nových ekologických pracovných miest v Európe do roku 2030 a dva milióny do roku 2050, pretože ostatné časti sveta budú nakupovať naše priekopnícke ekologické technológie. Môžeme tiež zlepšiť kvalitu života všetkých, dýchať čistejší vzduch, zlepšiť mobilitu v našich mestách a žiť v zelenšom a prirodzenejšom prostredí.

Ako sa dá zaistiť, aby zelená transformácia bola skutočne spravodlivá, ak stále existujú obrovské hospodárske a štrukturálne rozdiely medzi členskými štátmi EÚ? Nebojíte sa, že aj pri navrhovaných mechanizmoch môžu mať chudobnejšie krajiny, najmä v regióne strednej a východnej Európy, problém dobehnúť ostatných?

Zabezpečiť, aby sa Európska zelená dohoda uplatňovala spravodlivo, nie je len správne rozhodnutie. Je to jediný spôsob, ako môžeme uspieť v tejto transformácii. Dbáme na to, aby krajiny s nižšími príjmami mali k dispozícii silnú podporu, a to nielen formou realistických cieľov v oblasti emisií s realistickými časovými lehotami, ale aj z finančného hľadiska. Bohatšie členské štáty budú celkom oprávnene musieť postupovať rýchlejšie. Slovensko môže napríklad očakávať, že do roku 2027 dostane z rozpočtu EÚ približne 24 miliárd eur vrátane plánu obnovy Next Generation EU, Kohézneho fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu. To umožní značné investície do ekologizácie slovenského hospodárstva a podporí spravodlivú priemyselnú transformáciu.

Región strednej a východnej Európy je zvyčajne pri diskusiách o zelenej transformácii trochu skeptickejší. Pokúsite sa to konkrétne riešiť a ako?

Skôr mám pocit, že sa východné a západné krajiny EÚ k sebe približujú, keď hovoríme o opatreniach v oblasti klímy. Pretože všetci Európania vidia, že sú potrebné. Extrémne výkyvy počasia zasahujú každú časť nášho kontinentu častejšie ako v minulosti. Všetky vlády podporili ambiciózne ciele v oblasti klímy a Európsku zelenú dohodu. Samozrejme, okamih pravdy v 27 členských štátoch prichádza teraz, keď sa všeobecné ciele stanú záväzkami a musia sa prijať konkrétne opatrenia. Z mojich rozhovorov s vedúcimi predstaviteľmi vo všetkých krajinách únie však viem, že na to existuje politická vôľa. To isté platí aj pre väčšinu v Európskom parlamente.

V akých oblastiach očakávate najväčšiu diskusiu o konečnom prijatí jednotlivých legislatívnych predpisov balíka Fit for 55?

Očakávam a vítam intenzívne debaty o celom balíku Európskej zelenej dohody. Je to spôsob, ako zladiť silnú demokratickú legitimitu, ktorú sme doteraz dosiahli, a tiež zabezpečiť, aby prijaté právne predpisy boli čo najkvalitnejšie a najspravodlivejšie. Ak by som mala vybrať jednu kľúčovú oblasť, viem, že existujú pochopiteľné obavy, aký dosah bude mať prechod od fosílnych palív k čistým, obnoviteľným zdrojom energie na zásobovanie teplom a svetlom pre naše domovy a prevádzku našich áut na náš každodenný život a rodinný rozpočet. Navrhujeme však mnoho stimulov a možností financovania podpory inovácií a investícií do lepších technológií a pre rast trhov, ktoré s tým súvisia. Predstavili sme sociálno-klimatický fond vo výške 72 miliárd eur na pomoc zraniteľnejším občanom. Bude slúžiť na podporu ľudí s nízkymi príjmami a uľahčí investície do čistých technológií. Cieľom je znížiť náklady pre zraniteľné domácnosti a malé podniky. Občania Slovenska z neho napríklad budú môcť čerpať podporu na financovanie vykurovacích alebo chladiacich systémov s nulovými emisiami alebo na nákup ekologickejši­eho auta.

Kedy môžeme očakávať konečné prijatie balíka Fit for 55?

Som hrdá na návrhy komisie a na to, ako včas ich predkladáme. Teraz je rad na národných vládach a na Európskom parlamente ako na spoluzákonodarcoch. Samozrejme, stanovujú si vlastné programy a vedú vlastné diskusie. Všetci však jasne vidia, aké je to naliehavé. Čím skôr zavedieme do praxe Európsku zelenú dohodu, tým rýchlejšie môžeme znížiť emisie smerom k nulovej hodnote, tým viac ekologických pracovných miest môžeme vytvoriť a tým lepšie dedičstvo môžeme zanechať našim deťom a ich deťom.

Akú úlohu môže alebo by mala zohrávať jadrová energia v ekologickom úsilí EÚ?

Každý členský štát si môže slobodne vybrať svoj vlastný energetický mix, takže krajinám nediktujeme, aký je pre ne ten najlepší prístup. S našimi novými cieľmi v oblasti obnoviteľnej energie bude musieť byť aspoň 40 percent našej energie v Európe z obnoviteľných zdrojov a každému členskému štátu poskytneme orientačné ciele týkajúce sa toho, aký by mal byť ich podiel na plnení tohto spoločného cieľa. Okolnosti sa však líšia a rozhodnutie prevádzkovať alebo odstaviť jadrovú elektráreň je záležitosťou členského štátu v súlade s národnou energetickou politikou. Našou prioritou v komisii je zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré sa rozhodnú využívať jadrovú energiu, uplatňovali najvyššie normy jadrovej bezpečnosti, ktoré sú zakotvené v právnom rámci Euratomu, a najmä v revidovanej smernici o jadrovej bezpečnosti z roku 2014, ktorou sa riadi celý životný cyklus jadrového zariadenia od návrhu až po ukončenie vyraďovania z prevádzky.

Nemyslíte si, že návrh de facto ukončiť prevádzku spaľovacích motorov do roku 2035 je príliš ambiciózny a môže viesť k určitému odporu? Do akej miery o tom budete hovoriť s najväčšími výrobcami automobilov? Premýšľali ste aj o alternatívach k tomuto návrhu?

Automobilový priemysel, podobne ako iné priemyselné odvetvia, čoraz viac podporuje naše návrhy. Takmer tucet hlavných výrobcov automobilov v Európe oznámilo, že do roku 2035 bude vyrábať výlučne vozidlá s nulovými emisiami. Producenti prichádzajú s riešeniami a rôznymi technológiami pre čisté vozidlá. Rýchlosť technologického vývoja je fascinujúca. Sme presvedčení, že na trhu bude veľa dobrých riešení. To je, samozrejme, aj príležitosť pre Slovensko a jeho silný automobilový priemysel. Z pohľadu spotrebiteľov viem, že elektrické autá sú drahé. Ale keď ich bude na trhu viac, kvalita sa zlepší a ceny budú klesať, rovnako ako pri všetkých technológiách. EÚ pomôže zabezpečiť, aby bola čistá doprava cenovo dostupná pre všetkých, a to investíciami do tohto odvetvia, ako aj podporou tých, ktorí potrebujú pomoc pri nákupe čistých automobilov, najmä prostredníctvom nášho sociálno-klimatického fondu s rozpočtom 72 miliárd eur. Budeme investovať aj do nabíjacích staníc. Chceme, aby boli k dispozícii každých 60 km pozdĺž hlavných ciest.

A čo odvetvie leteckej dopravy? Očakávate určitý nesúhlas zo strany leteckých spoločností a prevádzkovateľov letísk, ak sa odvetvie bude musieť prispôsobiť ekologickým palivám? Ako to zasiahne spotrebiteľov? Povedie to k vyšším cenám leteniek alebo by sa tomu dalo vyhnúť?

Je otázkou spravodlivosti, že prispejú všetky sektory. Platí to teda aj pre odvetvie leteckej dopravy. Doteraz mal tento sektor v porovnaní s automobilmi a vlakmi privilégiá. Neplatil daň z leteckého paliva, ale teraz sa to zmení. Preto rozširujeme stanovovanie cien uhlíka aj na odvetvie leteckej dopravy a budeme podporovať využívanie udržateľných palív v leteckej doprave. Napríklad čistý vodík by mohol v budúcnosti poháňať čoraz viac lietadiel. Na tento účel už podporujeme potrebnú infraštruktúru a výskum. Ľudia neprestanú lietať. Nesmie to však byť na úkor planéty alebo budúcich generácií.

Ako riešite kritiku, že ekologické nariadenia sa budú uplatňovať len v rámci EÚ a môžu viesť k výhodám pre priemyselné odvetvia mimo únie? Ako zabezpečiť, aby európske priemyselné odvetvia boli schopné dekarbonizovať svoje výrobné procesy a zároveň zostali konkurencieschopné?

Európska zelená dohoda je príležitosťou pre európsky priemysel, aby bol prvý a najrýchlejší pri zavádzaní nových čistých technológií budúcnosti do praxe. Zvyšok sveta si čoraz viac uvedomuje, že sa bude musieť zmeniť podobným spôsobom, ako to navrhujeme my. Napríklad Čína je veľmi citlivá na zmenu klímy. USA a Spojené kráľovstvo oznámili ambiciózne ciele. V Európe už realizujeme plán na dosiahnutie toho, čo sme si vytýčili. Európska zelená dohoda poskytuje rozsiahle stimuly a finančnú podporu pre zelenú transformáciu. Medzitým musíme chrániť naše priemyselné odvetvia pred lacnou a nespravodlivou hospodárskou súťažou. Znamená to, že uhlík musí mať cenu všade na svete, lebo boj proti zmene klímy je celosvetovým úsilím. Preto sme navrhli mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach. Európsky priemysel a mnohé slovenské podniky v súčasnosti významne investujú do technológií šetrných ku klíme. Nebolo by spravodlivé, keby konkurenti z tretích krajín podkopali toto úsilie zaplavením nášho vnútorného trhu EÚ lacnými, ale uhlíkovo náročnými výrobkami. Podniky k nám môžu naďalej vyvážať takéto výrobky, ale mali by platiť cenu za uhlíkovú stopu, ktorú prinášajú do Európy. Keď však výrobcovia z iných krajín prichádzajú na náš trh s čistými výrobkami, nemusia platiť nič. Náš mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach vnímam ako výzvu pre tretie krajiny, aby aj ony stanovili cenu uhlíka a investovali do výroby, ktorá je šetrná ku klíme. Cieľom je, aby sa celý svet postupne posunul smerom k nižším emisiám CO2.

Máte stratégiu, ako presvedčiť všetkých dôležitých globálnych aktérov, USA, Čínu, Indiu a ďalších, aby nasledovali cestu EÚ?

EÚ významne podporuje globálny boj proti zmene klímy prostredníctvom našich politických skúseností, vedúceho postavenia priemyslu, diplomacie v oblasti klímy a financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. Európska zelená dohoda už predstavuje pozitívny príklad a priviedla hlavných medzinárodných partnerov k stanoveniu vlastných lehôt na dosiahnutie klimatickej neutrality. Teraz opäť ukazujeme cestu prostredníctvom nášho podrobného plánu na splnenie týchto cieľov. Okrem toho 30 percent investícií do susedstva a rozvoja EÚ podporí ciele v oblasti klímy. Viac ako tretina svetového verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy pochádza z EÚ a jej členských štátov. Ďalším kľúčovým momentom celosvetového úsilia – a musí to byť globálne, spravodlivo rozdelené úsilie – na boj proti zmene klímy bude Konferencia OSN o zmene klímy (COP 26), ktorá sa uskutoční na jeseň v Glasgowe. EÚ tam pôjde s veľmi jasnou stratégiou a veľmi jasnými argumentmi.

Zapadá zelená transformácia do geopolitických ambícií EÚ?

Zmena klímy a spôsob, akým ju svet rieši, je takmer definíciou geopolitickej otázky. Dotýka sa všetkých častí planéty, a to z hľadiska jej vplyvov, ak nebudeme konať včas spoločne, ako aj z hľadiska obrovských výhod, ak tak konať budeme. A myslím si, že budeme. Európsku zelenú dohodu vnímam nielen ako Európu, ktorá sa hýbe, aby si urobila poriadok vo vlastnom dome, aby čelila hrozbe zmeny klímy a využila príležitosti, ktoré ponúka čistejšie hospodárstvo a svet. Skutočnosť, že Európa slúži ako celosvetový príklad, je rovnako dôležitá. Európsky jednotný trh nám dáva obrovský globálny hospodársky vplyv. To, akým príkladom ideme v oblasti demokracie a ľudských práv, nám pomáha pri vyjadrovaní nášho politického názoru. Tým, že sme lídrami zelenej transformácie, môžeme byť pozitívnou hybnou silou pre čistejší a lepší svet pre všetkých, nielen pre Európanov, a zároveň chrániť našu vlastnú prosperitu a spôsob života.

© Autorské práva vyhradené

124 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Ursula von der Leyenová #klimatická kríza
Flowers