Macron oznámil svoj zámer navštíviť Mósul na sobotňajšom regionálnom summite v Bagdade, ktorý bol zameraný prevažne na otázky boja proti terorizmu a dôsledky prevzatia moci fundamentalistickým hnutím Taliban v Afganistane.
Mósul, sunnitské moslimské mesto, sa podarilo dobyť spod područia IS v roku 2017; extrémisti ho ovládali tri roky. Macronova návšteva tohto mesta, taviaceho kotla rozmanitých etnických a náboženských spoločenstiev, je všeobecne vnímaná ako príležitosť na obnovenie jeho podpory kresťanov na Blízkom východe.
Macron zavítal do tamojšieho Kostola Panny Márie, ktorého obnovu zabezpečuje UNESCO. Francúzsko, ktoré v danom regióne financuje kresťanské školy, kde sa vyučuje vo francúzštine, si kladie za cieľ zlepšiť neutešenú situáciu kresťanov a ďalších náboženských menšín na Blízkom východe.
„Tento odkaz je civilizačný, ale aj geopolitický. V Iraku nenastane rovnováha, pokiaľ tam nebudú rešpektovať tieto komunity,“ uviedol francúzsky prezident.
Macron má na programe aj návštevu mósulskej Veľkej mešity an-Núrí, kde niekdajší vodca IS abú Bakr Baghdádí v roku 2014 vyhlásil vznik „kalifátu“. Samotní džihádisti z IS vyhodili túto pamiatku z 12. storočia do vzduchu v júni 2017, keď mósulské Staré mesto začali obkľučovať iracké vládne sily.
UNESCO v súčasnosti vedie rozsiahly projekt opätovnej výstavby tejto mešity vrátane jej slávneho šikmého minaretu. Mešita a zmienený kostol sú súčasťou iniciatívy UNESCO s názvom „Oživenie ducha Mósulu“, najväčšej v histórii danej organizácie.
Macron v piatok navštívil šiitskú moslimskú svätyňu (mešitu) imáma Músú Kázima v severnej časti Bagdadu. Sprevádzal ho pri tom iracký premiér Mustafá Kázimí. Išlo o vôbec prvú návštevu svojho druhu zo strany francúzskej hlavy štátu.
Macron sa tiež stretne na pôde Mósulskej univerzity s mladými Iračanmi vrátane podnikateľov a študentov. V priebehu nedele zavíta aj do mesta Arbíl, metropoly autonómnej oblasti Iracký Kurdistan.
Po návšteve francúzskych špeciálnych jednotiek na základni Camp Grenier absolvuje Macron rozhovory s kurdským regionálnym prezidentom Nečirvanom Barzáním, ako aj s jeho predchodcom Masúdom Barzáním.