„Situácia na litovsko-bieloruských hraniciach nás znepokojuje. S ministrom (zahraničných vecí Gabrieliusom) Landsbergisom a ministerkou vnútra Agné Bilotaité sme vo Vilniuse podpísali memorandum o poskytnutí financií na zaistenie ochrany hraníc. Litva chráni vonkajšiu hranicu EÚ a zaslúži si všetku podporu,“ napísal šéf diplomacie ČR v utorok na Twitteri.
„Bezočivé konanie (prezidenta Alexandra) Lukašenka si žiada dodatočné sankcie voči bieloruskému režimu,“ povedal Kulhánek novinárom. Po pondelňajšom stretnutí s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou na sociálnej sieti napísal: „Teraz je jasné, že Lukašenko nie je len hrozbou pre svojich vlastných ľudí, ale aj pre susedné štáty EÚ.“
Litve poskytla pomoc pri výstavbe bariéry proti nelegálnym migrantom napríklad Ukrajina do Vilniusu zaslala stovky kilometrov ostnatého drôtu. Dánsko zase okrem 15 kilometrov ostnatého drôtu ponúklo i ubytovacie kontajnery, hygienické vybavenie či rady expertov na imigráciu, píše agentúra AP.
Čítajte viac Európu opäť rozdelí plot. Na hranici medzi Litvou a Bieloruskom
Litovská vláda 23. augusta oznámila, že do septembra 2022 chce dokončiť výstavbu 508 kilometrov dlhého a tri metre vysokého plotu s ostnatým drôtom na hranici s Bieloruskom. Náklady na výstavbu tejto umelej bariéry odhaduje na 152 miliónov eur. Európska komisia príliv migrantov cez Bielorusko vníma ako Minskom zámerne riadenú migráciu v odvete za európske sankcie, upozornila však, že EÚ výstavbu tohto plotu zo spoločného európskeho rozpočtu nepodporí.
Do Litvy tento rok prišlo cez hranice s Bieloruskom už viac ako 4000 migrantov pochádzajúcich väčšinou z Iraku. Vlani ich pritom evidovali len 81. Tisíce utečencov na hraniciach zastavili a vrátili späť po tom, čo Vilnius v auguste rozhodol, že im bude aktívne brániť vo vstupe do krajiny. Vysoký nárast počtu nelegálnych migrantov prichádzajúcich z bieloruského pohraničného územia zaznamenali i Poľsko a Lotyšsko.