Emotívne výročie
Od útokov teroristov z Al–Kajdá na New York a Pentagon uplynie dnes 20 rokov. Zahynulo vtedy takmer tritisíc ľudí a mnohí z tých, čo prežili, doteraz čelia nekončiacej traume.
„Mala som popáleniny na 82,5 percenta tela. Väčšina z nich bola tretieho stupňa, 20 percent bolo štvrtého až piateho stupňa. Z lekárskeho hľadiska som mala byť mŕtva. Horela som zaživa. Inak sa to nedá opísať,“ povedala pre Sky News Lauren Manningová, ktorá pre 20 rokmi takmer zahynula v severnej veži Svetového obchodného centra. Zomrelo vtedy 658 jej kolegov, ktorí pracovali vo finančnej spoločnosti Cantor Fitzgerald.
„Som Newyorčan a musím povedať, že je to pre mňa emotívny deň,“ povedal pre Pravdu o výročí 11. septembra expert na terorizmus Colin Clarke. Aj jemu zmenili útoky život. „Študoval som vtedy v Írsku na univerzite v Galway. Zaoberal som sa Írskou republikánskou armádou, Veľkopiatkovou dohodou, teda tým, čo sa dialo po konflikte v Severnom Írsku. Vždy ma zaujímal terorizmus, ale nemyslel som si, že bude zo mňa akademik, že budem robiť doktorát. V podstate som začal byť posadnutý Al–Kajdá, Pakistanom či salafistickým džihádizmom. Keby sa útoky nestali, asi by bol zo mňa právnik alebo by som pracoval vo financiách,“ vysvetlil Clarke, ktorý pôsobí v bezpečnostno–analytickej spoločnosti Soufan Group.
„Hovorím ľuďom, že si ma moja kariéra vybrala. Nikdy som neslúžil v ozbrojených silách, ale pochádzam z vojenskej rodiny, medzi príbuznými mám najmä príslušníkov námornej pechoty. Bol to mimoriadne tragický deň, ale môjmu životu dal zmysel,“ uviedol odborník na terorizmus, ktorý strávil istý čas v Afganistane ako analytik pre misiu NATO ISAF.
Pred 20 rokmi svet v nemom úžase a s obavami sledoval dianie v USA. Prečo vôbec šéf Al–Kajdá Usáma bin Ládin útoky odobril? Naozaj dúfal, že zasadí smrteľný úder Amerike a Západu, alebo bol len prehnane sebavedomý?
„Keď sa započúvate do toho, čo bin Ládin hovoril, myslel si, že zatiahne USA do vojny v Afganistane a nechá ich vykrvácať rovnako, ako to mudžahedíni urobili ZSSR. Pokladal Spojené štáty za papierového tigra. Inšpiroval sa incidentmi, ako bol útok v Bejrúte v roku 1983 (zahynulo vtedy 307 ľudí, väčšina obetí boli americkí vojaci, následne sa medzinárodné mierové sily stiahli z Libanonu, pozn. red.) či dianím v Somálsku v 90. rokoch. Takto to bin Ládin vnímal a do istej miery sa dá povedať, že mal pravdu,“ pripomenul Clarke.
Po 11. septembri 2001 sa začala vojna v Afganistane a podarilo sa zvrhnúť talibanský režim, ktorý držal ochrannú ruku nad Al–Kajdá. V roku 2011 americké komando v Pakistane zlikvidovalo bin Ládina. No Taliban je po 20 rokoch a po odchode zahraničných jednotiek v Afganistane opäť pri moci.
Pyrrhovo víťazstvo?
„Je to až neuveriteľné, že na začiatku vojny s terorizmom bol veľký úspech. USA v krátkom čase za pomoci povstalcov zo Severnej aliancie dokázali odstrániť Taliban bez toho, aby do krajiny vyslali veľa vojakov. Prispeli najmä leteckou podporou,“ reagoval pre Pravdu Edwin Bakker z Inštitútu pre bezpečnostné a globálne vzťahy na univerzite v holandskom Leidene.
Hoci vývoj v Afganistane je šokujúci a nie je vylúčené, že sa krajina opäť stane útočiskom pre teroristov, expert si myslí, že útoky z 11. septembra boli pre Al–Kajdá Pyrrhovým víťazstvom. „Po 11. septembri už USA nezažili žiadny veľký džihádistický útok a niečo podobné, čo sa stalo v Amerike pred 20 rokmi, sa neodohralo nikde na svete. Al–Kajdá si vyslúžila veľa pozornosti, ale svoje ciele nenaplnila. Vplyv Západu na Blízkom východe vzrástol a zvýšila sa aj jeho podpora pre arabské režimy, ktoré teroristi pokladajú za odpadlícke. Možno sa dá povedať, že najviac z útokov vyťažil Islamský štát. Existuje vďaka Američanmi vedenej invázii do Iraku, a preto, že Al–Kajdá boj s terorizmom oslabil,“ dodal Bakker.