Uzná Slovensko nezávislé Kosovo?

Od jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova uplynulo už viac ako trinásť rokov, ale záporný postoj Slovenska sa nezmenil. Nachádza sa medzi piatimi členskými štátmi EÚ, ktoré kosovskú samostatnosť neuznávajú. Priština v posledných mesiacoch stupňuje úsilie, aby tieto krajiny zmenili názor. Snaží sa o to na dvojstrannej úrovni a tiež lobuje v Bruseli. Z reakcií vplyvných členov slovenských politických strán a hnutí pre denník Pravda vyplýva, že Kosovo nemôže dúfať, že ho Slovensko poteší.

, 16.09.2021 14:52
Germany Kosovo Foto: ,
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier pred dvomi dňami prijal v Berlíne kosovskú prezidentku Vjosu Osmaniovú s vojenskými poctami. Toto sa nemôže stať na Slovensku, lebo nezávislosť Kosova neuznáva.
debata (25)

Čo si myslia v koalícii

Otázka pre všetkých znela takto: „Myslíte si, že Slovenská republika by už mala uznať nezávislosť Kosova, alebo sa nazdávate, že naďalej existujú opodstatnené prekážky, ktoré Slovensku neumožňujú považovať Kosovo za samostatný štát?"

Vicepremiérka a šéfka Za ľudí Veronika Remišová odpovedala jednou vetou, jednoznačnou: „Plne rešpektujem doterajší oficiálny postoj Slovenskej republiky, že Kosovo je nedeliteľnou súčasťou Srbska."

Poslanec Juraj Krúpa (OĽaNO) poznamenal, že vznik Kosova ako samostatného útvaru nie je z medzinárodno-politického hľadiska v poriadku. „Podobne ako napríklad neuznávame Abcházsko alebo Južné Osetsko, naďalej je v slovenskom národnoštátnom záujme, aby sme naďalej neuznávali ani Kosovo," zdôraznil Krúpa, ktorý je predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.

„Náš postoj k štatútu Kosova vyplýva zo širokého domáceho konsenzu, že táto otázka bude vyriešená v rámci dialógu Belehrad-Priština," odpovedal šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS). O jeho štátnom tajomníkovi Martinovi Klusovi (SaS) je známe, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova nepovažuje za dobré. „Slovensko je jednou z piatich krajín EÚ a jediná z V4, ktorá z môjho pohľadu drží konzistentný postoj a Kosovo nikdy neuznala," napísal napríklad na Facebooku v septembri 2019 ešte ako opozičný politik.

Názor Borisa Kollára (Sme rodina) sa nepodarilo získať. Z jeho parlamentnej kancelárie ani po dlhých dňoch neprišla odpoveď na e-mail a nič sa nezmenilo ani po esemeske, ani po pokuse dovolať sa na mobil osobe z tamojšieho mediálneho oddelenia.

Názory opozície

Ľuboš Blaha (Smer-SD) zdôraznil, že nie je možné uhnúť ani o milimeter vo veci, že Kosovo je srbské. „Spôsob, akým bolo odtrhnuté, bol zločin proti medzinárodnému právu. Smer-SD bude jednoznačne trvať na tom, aby sa dodržiavala národná suverenita Srbska. Zároveň budeme vystupovať proti tomu, aby iné štáty uznaním nezávislosti Kosova pošliapavali medzinárodné právo," povedal poslanec a podpredseda tejto strany.

Poslanec Peter Kmec (Hlas-SD) podčiarkol, že táto strana podporuje aktuálnu oficiálnu pozíciu Slovenskej republiky vo vzťahu ku Kosovu, ktorá sa opiera o základné piliere medzinárodného práva vrátane princípu územnej celistvosti štátov a nedotknuteľnosti ich hraníc. „Plnohodnotné uznanie Kosova (de iure) sa zo strany SR môže uskutočniť iba po dosiahnutí dohody o vysporiadaní vzťahov medzi Belehradom a Prištinou a ich následnom vzájomnom uznaní ako subjektov medzinárodného práva," upozornil.

Kmec, ktorý je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti, pokračoval, že na druhej strane každá vláda SR má na základe uznesenia NR SR z 28. 3. 2007 široký mandát „hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na západnom Balkáne v spolupráci s ďalšími členskými krajinami Európskej únie a s jasnou perspektívou integrácie krajín západného Balkánu do EÚ”. Podľa Kmeca tento mandát umožňuje tzv. dvojkoľajný prístup: hľadať riešenie o uznaní Kosova v rámci bilaterálneho dialógu Belehrad – Priština a zároveň napĺňať integračné ambície celého západného Balkánu do európskych a euroatlantických štruktúr.

Srbsko sa nezmierilo so stratou Kosova. Na... Foto: SITA/AP, Darko Vojinovic
Serbia Daily Life Srbsko sa nezmierilo so stratou Kosova. Na snímke z Belehradu je vľavo mapa kosovského územia v srbských farbách. (Vpravo v rovnakých farbách je Čierna Hora, ktorá sa osamostatnila po referende v roku 2006, keď sa väčšina voličov vyslovila za vystúpenie z federácie so Srbskom.

Postoje na celom svete a roztržka Srbsko – Izrael

Nezávislosť Kosova dosiaľ uznalo 117 štátov na celom svete, ale 15 z nich neskôr svoje rozhodnutie zrušilo. V rámci OSN rešpektuje jeho samostatnosť približne polovica z 197 členských krajín. Medzi 30 členmi Severoatlantickej aliancie to platí o 26 štátoch. V dvadsaťsedmičke EÚ naďalej nesúhlasí s nezávislosťou Kosova spolu so Slovenskom ešte Španielsko, Rumunsko, Grécko a Cyprus.

Najnovšou, čiže v poradí 117. krajinou, ktorá uznala Kosovo, sa stal Izrael. Srbsko to prijalo s veľkou nevôľou. Belehrad dal najavo, že po tomto kroku s najväčšou pravdepodobnosťou nebude zvažovať premiestnenie svojej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalemu, o čo sa židovský štát snaží všade vo svete.

Mimochodom, toto uznanie takpovediac zariadili USA. „Rozhodnutie Izraela uznať Kosovo bolo urobené pod americkým tlakom," povedal izraelský veľvyslanec v Belehrade Yahel Vila pre srbskú stanicu TV Prva. Šéfka kosovskej diplomacie Meliza Haradinajová-Stubllaová citovaná agentúrami to potvrdila: „Uznanie Izraelom je jedným z najväčších úspechov pre Kosovo, prichádza v kľúčovom momente pre nás, vďaka Spojeným štátom, našim spoločným a večným spojencom."

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Srbsko #Kosovo #Ivan Korčok
Flowers