„Súd dospel bez pochybností k záveru, že atentát spáchali páni Lugovoj a Kovtun. Plánovaná a komplexná operácia zahŕňala obstaranie smrteľného jedu… Cieľom operácie bol pán Litvinenko,“ píše sa v tlačovej správe ESĽP.
Alexander Litvinenko bol bývalý agent ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorý po úteku do Británie v roku 2001 dostal politický azyl a pracoval pre britskú tajnú službu MI6. Podľa televízie Sky News zomrel pomalou a „mučivou smrťou“ po tom, ako ho v roku 2006 v Londýne otrávili vzácnym a veľmi silným rádioaktívnym izotopom polónia 210.
Sám Litvinenko pred smrťou obvinil zo svojej otravy ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Môžete umlčať jedného človeka, vlna protestu z celého sveta vám však, pán Putin, bude znieť v ušiach po celý zvyšok života,“ tvrdil Litvinenko.
Britské vyšetrovanie v roku 2016 dospelo k záveru, že spravodajskú operáciu s cieľom usmrtiť Litvinenka pravdepodobne osobne naradil ruský prezident. Operáciu pravdepodobne riadila ruská FSB a čin vykonali ruskí občania Andrej Lugovoj a Dmitrij Kovtun.
Rusko od začiatku popiera akúkoľvek účasť na Litvinenkovej smrti.
„Súd zistil, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by ktorýkoľvek z mužov (Lugovoj či Kovtun) mali osobný dôvod zabiť pána Litvinenka a že keby konali vo svojom vlastnom mene, nemali by prístup k vzácnemu rádioaktívnemu izotopu, ktorým ho otrávili. Britské vyšetrovanie vyvrátilo niekoľko (možných) teórií o tom, prečo bol atentát vykonaný. Zapojenie (Ruskej) federácie zostáva jediným hodnoverným vysvetlením,“ napísal ESĽP.
Agentúra AFP pripomenula, že kritici Kremľa vnímajú otravu Litvinenka ako jeden z viacerých plánovaných činov pod taktovkou Ruska. Ďalším je napríklad otrava bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa v Británii v roku 2018 a lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného v roku 2020. Kremeľ tieto obvinenia odmieta.
Alexander Litvinenko zomrel na jednotke intenzívnej starostlivosti v univerzitnej nemocnici UCH v Londýne 23. novembra 2006. Otrava izotopom polónia 210 mu poškodila obličky, kostnú dreň, prišiel o vlasy, ťažko rozprával a nakoniec mu zlyhal centrálny nervový aj imunitný systém. Vladimir Putin v ten istý deň v Helsinkách, kde sa vtedy konal summit Ruska a EÚ, označil úmrtie bývalého špióna za tragédiu.
Rusko odmietlo závery ESĽP
Kremeľ v utorok odmietol ako „nepodložené“ rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), podľa ktorého bolo za otrávenie bývalého dôstojníka FSB Alexandra Litvinenka v roku 2006 zodpovedné Rusko. Informovala o tom agentúra Reuters.
„ESĽP má sotva právomoc alebo technologickú kapacitu na to, aby mal k dispozícii informácie o tejto záležitosti. Z tohto vyšetrovania stále nie sú žiadne výsledky a uvádzanie takýchto tvrdení je prinajmenšom nepodložené,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na utorkové rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.