Na základe prieskumov verejnej mienky týždeň pred nemeckými voľbami sa dá povedať, že sociálni demokrati majú veľkú šancu na víťazstvo. Ich podpora sa pohybuje medzi 25 až 27 percentami. Naopak, popularita CDU/CSU sa počas niekoľkých týždňov výrazne prepadla a je len na úrovni 20 až 23 percent. Ešte pred letom určite nikto nečakal, že SPD by mohla voľby vyhrať. Ako je možné, že sa všetko zmenilo?
Súčasný úspech sociálnej demokracie je založený na dvoch veciach. O prvej sa ešte na jar nehovorilo, ale nedá sa povedať, že je príliš prekvapujúca. Druhá, naopak, je. Tá prvá sa týka toho, že v Nemecku existuje istá skupina centristicko– ľavicových voličov. V súvislosti s voľbami a SPD mali dlho pocit, že sa sociálnej demokracii nepodarí prekonať problémy a bude neúspešná. Preto boli pre týchto voličov atraktívnejší Zelení. Táto strana však v kampani pod vedením Annaleny Baerbockovej urobila viacero chýb. Zelení to skúšali inak ako v minulosti, ale nepodarilo sa im dostatočne presvedčiť ľudí, že predstavujú novú profesionálnu tvár politiky. Preto si širšia skupina centristicko–ľavicových voličov, ktorú som spomínal, začala klásť otázky, komu by mala odovzdať hlas.
Čiže vznikla príležitosť pre sociálnu demokraciu?
Áno. SPD sa mohla opätovne predať voličom. Ukázalo sa, že pre sociálnych demokratov je veľkou výhodou, že ich momentálne vedie niekto ako Olaf Scholz. Minister financií na ľudí pôsobí ako stávka na istotu. Pre istú časť centristicko–ľavicových voličov predstavuje niekoho, kto ich primal rozmýšľať, aby SPD dali ďalšiu šancu. Sociálni demokrati k tomu ešte prispeli tým, že majú veľmi profesionálnu kampaň. Z toho všetkého vznikla v centristicko– ľavicovom politickom tábore paradoxná situácia.
V akom zmysle?
Zelení vo federálnych voľbách zaznamenajú najlepší výsledok v histórii. Budú však frustrovaní, lebo sa zdalo, že by mohli dosiahnuť ešte oveľa viac. Naopak, SPD bude mať z historického hľadiska pomerne slabý výsledok. Ale možno voľby sociálni demokrati vyhrajú, hoci im hlasy odovzdá len 25 či 26 percent voličov. Sociálna demokracia však bude bez seba od nadšenia, lebo sa pomaly zdalo, že je už v Nemecku mŕtva. Teraz to vyzerá tak, že dosiahne výsledok, na ktorom sa bude dať stavať do budúcnosti. Aj keby už SPD nedokázala mať popularitu vyše 30 či až 40 percent ako kedysi, vyzerá to tak, že v najbližších volebných obdobiach zostane relevantnou stranou.
Na začiatku ste hovorili, že súčasný úspech sociálnej demokracie je založený na dvoch veciach. Prvá, ako ste vysvetlili, sa týka diania v centristicko–ľavicovom tábore. Aká je tá druhá, pri ktorej ste naznačili, že je prekvapujúcejšia?
Väčším prekvapením je, ako zle sa vodí CDU/CSU. Dalo sa čakať, že kresťanskí demokrati prídu o časť voličov, ktorí ich podporovali kvôli kancelárke Angele Merkelovej, hoci boli skôr z ľavicového stredu politického spektra. Ale je nečakané, že došlo až k takému kolapsu CDU/CSU, akého sme práve svedkami. Ešte pred koncom júna som si myslel, že kresťanskí demokrati dostanú okolo 30 percent. Že síce nezískajú podporovateľov Alternatívy pre Nemecko, ale že k sebe pritiahnu jadro centristicko–pravicových voličov, najmä keď sa ukazovalo, že títo ľudia neprechádzajú k liberálom.
Napriek tomu sa v posledných týždňoch popularita CDU/CSU v niektorých prieskumoch dostala až pod 20 percent.
Asi sa dá dlho špekulovať nad tým, prečo sa to deje. Je možné, že kresťanskí demokrati naozaj podcenili, aká je pre ich volebný výsledok dôležitá Merkelová. V roku 2018 ju v podstate vlastná strana dotlačila do toho, aby povedala, že postupne skončí. Časť kresťanských demokratov mala pocit, že musia byť viac konzervatívni. Ale z hľadiska volieb a rozhodovania centristických voličov to možno nie je pre CDU/CSU správna cesta. Problémom bolo aj to, že nástupkyňa Merkelovej Annegret Krampová–Karrenbauerová sa na čele strany neuchytila. Slabý kandidát na kancelára Armin Laschet sa do funkcie dostal relatívne krátko pred voľbami, čo spôsobila najmä covidová pandémia. Môžeme sa rozprávať o všetkých týchto vysvetleniach, ale stále z nich nie je celkom jasné, čo sa deje. Už pád CDU/CSU k 30 percentám je podľa mňa historické zlyhanie. Ale prieskumy ukazujú, že výsledok kresťanských demokratov bude ešte oveľa nižší. Myslím si, že ľudia, ktorí sa zaoberajú nemeckou a európskou politikou, to budú riešiť roky. Keď sa dnešok stane históriou, budeme sa musieť pozrieť na dáta, rozprávať sa s voličmi a študovať dejinné dokumenty. Lebo to, čo sa v Nemecku deje na ľavicovej strane politického spektra, sme nepredpokladali, ale nie je to prekvapujúce. Vývoj v súvislosti s pravicou je však kataklizmatický. Potrvá roky, kým pochopíme, čo sa v skutočnosti stalo.
Ako by po voľbách mohla vyzerať vládnuca koalícia v Nemecku?
Zaoberám sa históriou, ale politické predpovede ma zaujímajú a chápem, že v dnešnom svete sociálnych médií sú populárne. Ale zároveň si musíme povedať, že sú často nesprávne. Čo poviem, bude založené na mojich inštinktoch, ale môžem sa pokojne mýliť. Dohoda SPD so Zelenými a s liberálmi z FDP, teda červeno–zeleno–žltá koalícia, bude fungovať veľmi zložito a nemusí ani vydržať štyri roky. Ale má šancu na existenciu. Dá sa predpokladať, že šéf FDP Christian Lindner bude žiadať pre seba ministra financií. Sociálni demokrati a Zelení to budú prehĺtať len ťažko, ale nakoniec by to mohli odobriť, lebo iné alternatívy by boli pre nich asi horšie. Ale aj Lindner bude musieť vlastnej strane, ktorá preferuje voľný trh, vysvetliť, prečo sa spája s environmentalistami a so sociálnymi demokratmi. Môže povedať, že liberáli budú musieť akceptovať časť agendy koaličných partnerov. No post ministra financií FDP zároveň umožní kontrolu nad dohodou troch strán tak, aby sa nič neudialo mimo jej rámca. Koaličná zmluva by teda presne určila, čo bude vláda robiť. Najdôležitejšie legislatívne veci však kabinet zvyčajne stihne v prvých dvoch rokoch. Je otázne, či by potom koalícia fungovala aj naďalej. Okrem toho by takáto presne vymedzená dohoda oslabila Nemecko na európskej scéne. Scholz ako kancelár by v rámci Európskej únie nemal žiadny manévrovací priestor.