Nedeľňajšie parlamentné voľby v Nemecku sa podľa výsledkov exit pollov televízie ARD skončili nerozhodne. So ziskom 25 percent hlasov sú na prvom mieste Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) a Kresťanskodemokratická únia (CDU), informuje denník Die Welt.
Podľa exit pollu televízie ZDF však vo voľbách do Spolkového snemu zvíťazila SPD s 26 percentami hlasov a únia CDU/CSU skončila až druhá s 24 percentami. Tretí sú podľa ZDF Zelení (14,5 percenta); nasledujú Slobodná demokratická strana (FDP) s 12 percentami hlasov, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s desiatimi percentami a Ľavica (päť percent).
Zatiaľ čo si konzervatívna únia odchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej v porovnaní s voľbami v roku 2017 výrazne pohoršila o 7,9 percenta, SPD si polepšila o 4,5 percenta a Zelení získali o 6,1 percenta viac hlasov. AfD stratila 1,6 percenta a podpora FDP stúpla o 0,3 percenta. Strana Ľavica dosiahla o 4,2 percenta menej než v predošlých voľbách.
„Vybojovali sme si cestu späť, SPD je späť, SPD má jasný mandát na vládnutie,“ povedal Klingbeil pre verejnoprávnu stanicu ZDF.
Naopak, generálny tajomník CDU Paul Ziemiak pred novinármi priznal, že „straty sú trpké“. Pred štyrmi rokmi únia získala viac ako 30 percent hlasov. „Uvidí sa, či budeme mať možnosť zostavovať budúcu koalíciu pre našu krajinu,“ povedal s tým, že dobrú koalíciu by mohla CDU vytvoriť so Zelenými a Slobodnou demokratickou stranou (FDP).
Denník Die Welt si všíma, že ide o dosiaľ najhorší výsledok únie CDU/CSU v dejinách. Poukazuje tiež na to, že pre podobu budúcej koaličnej vlády bude rozhodujúce i konečné umiestnenie strany Ľavica. Tej totiž hrozí, že sa nedostane do parlamentu, keďže podľa exit pollov dosiahla päť percent a pohybuje sa tak tesne na hranici získania mandátu.
Z prognóz oboch staníc – ZDF i ARD – vyplýva, že SPD by mohla získať v Bundestagu 197–215 kresiel, únia CDU/CSU 198–200 mandátov, Zelení 119–120, FDP by obsadila 87–99 kresiel, AfD 83–87 a Ľavica 39–41 kresiel.
Volebná účasť dosiahla podľa prognóz ARD 76 percent – v roku 2017 bola o niečo vyššia (76,2 percenta).
Merkelová odchádza, kto ju nahradí?
Je to historický moment. Po nedeli bude v Nemecku jasnejšie, kto po 16 rokoch vystrieda v kancelárskom úrade kresťanskú demokratku Angelu Merkelovú. Tá po prvý raz v nemeckých voľbách kandidovala už v roku 1990. Kancelárkou za CDU/CSU bola od roku 2005. Volebné miestnosti sa otvorili ôsmej hodine ráno a halsovanie sa skončí o šiestej podvečer.
Posledné prieskumy ukazujú, že najväčšiu šancu vyhrať voľby má SPD pod vedením súčasného ministra financií Olafa Scholza. Sociálni demokrati by mohli dostať 25 až 26 percent hlasov. Na druhom mieste by mali skončiť kresťanskí demokrati. Ich líder Armin Laschet očividne nenadviaže na Merkelovej úspechy, ktorá vyhrala všetky federálne voľby v Nemecku od roku 2005. CDU/CSU prieskumy veštia, že dostane iba 21 až 23 percent hlasov. Ak to tak naozaj bude, kresťanskí demokrati zaznamenajú najhorší výsledok v dejinách.
Čítajte viac Expert: Nemecká vláda by mohla byť červeno–zeleno–žltá
Tretie miesto by mali obsadiť Zelení, výskumy ukazujú, že ich výsledok sa bude pohybovať medzi 16 až 17 percentami. V parlamente by ešte mali zasadnúť liberáli (12 percent), krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (11 percent) a radikálna Ľavica (7 percent).
V Nemecku je 60,4 milióna oprávnených voličov, z toho 31,2 milióna žien a 2,8 milióna bude prvovoličov. Kandiduje až 47 strán, čo je podľa agentúry AFP historický rekord. Do parlamentu sa však dostanú len subjekty, ktoré získajú minimálne päť percent hlasov. Nemci vo volebných okrskoch odovzdávajú dva hlasy. Jeden je pre politika či političku, ktorí v ňom kandidujú, druhý pre stranu.
Kto s kým?
Podľa prieskumu agentúry YouGov je až 26 percent ľudí nerozhodnutých, komu dajú svoj hlas, čo ešte môže zamiešať karty. Je však takmer isté, že na vytvorenie vládnucej koalície budú potrebné tri strany.
Možností je niekoľko. Ak voľby naozaj vyhrá SPD, Scholz sa najskôr asi pokúsi vytvoriť koalíciu so Zeleným a s liberálmi. Nevylúčil však ani spojenie s Ľavicou. Ale aj vtedy bude potrebovať Zelených. No v ich prípade nie je isté, aký postoj by zaujali. Na regionálnej úrovni v spolkovej krajine Durínsko však už existuje červeno-zeleno-červená koalícia.
Napriek predpokladanému veľmi zlému výsledku vo voľbách flintu do žita celkom nehádžu ani kresťanskí demokrati. Ak nakoniec za sociálnou demokraciou zaostanú len tesne, alebo ju nebodaj na poslednú chvíľu preskočia, Laschet by sa mohol pokúsiť vytvoriť koalíciu s liberálmi a so Zelenými. Pre obe menšie strany by bola účasť vo vláde niečo, čo sa im už dávnejšie nepodarilo. Zelení boli naposledy pri moci v roku 2005, liberáli v roku 2013.
Expert na nemeckú politiku Eric Langenbacher z Georgetownskej univerzity si myslí, že lepšiu šancu poskladať koalíciu bude mať asi Scholz. Samozrejme, závisí to od volebných výsledkov. No podľa Langenbachera je to práve Scholz, kto asi do najväčšej miery reprezentuje Merkelovej odkaz.
"Kancelárka mala nevídanú schopnosť vyrokovať dohody, keď to bolo nevyhnutné. Niekedy to Merkelová dokázala až v poslednej chvíli, ale predsa vždy načas. Až záhadným spôsobom vedela počúvať, vyjednávať, čakať… A potom prišla s dohodou. Na nemeckej politickej scéne nevidím teraz nikoho, kto by sa jej v tom vyrovnal, hoci Scholz má v tomto určite istý potenciál. Čo je aj do veľkej miery dôvod, prečo je najpopulárnejším kandidátom na kancelára. No aj tak po voľbách očakávam viac problémov a menej politických rozhodnutí. Je to tak trochu paradox. Je pravdepodobné, že Nemecko bude riadiť koalícia troch strán. Merkelovej schopnosti by sa jej zišli,“ skonštatoval pre Pravdu Langenbacher.