Sociálni demokrati v Nemecku tesne porazili kresťanských

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa stali sociálni demokrati z SPD, ktorí tesne porazili kresťanských demokratov (CDU/CSU) odchádzajúcej kancelárky Angely Merkelovej. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov sčítania, informujú agentúry DPA a AP.

27.09.2021 05:52 , aktualizované: 08:16
nemecko olaf scholz Foto: ,
Olaf Scholz (v strede), minister financií a kandidát SPD na nemeckého kancelára.
debata (78)

Predstavitelia ústrednej volebnej komisie v pondelok skoro ráno uviedli, že po spočítaní hlasov vo všetkých 299 volebných obvodoch mala Sociálnodemokra­tická strana Nemecka (SPD) 25,7 % hlasov, kým blok CDU/CSU prilákal 24,1 % voličov. V minulosti žiadna víťazná strana nezískala v nemeckých parlamentných voľbách menej ako 31 % hlasov.

Pre SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom ide o úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, zatiaľ čo únia CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu.

„Je to veľmi jasný mandát na zabezpečenie toho, aby sme teraz pre Nemecko zostavili dobrú a pragmatickú vládu,“ povedal kandidát sociálnych demokratov na kancelára Olaf Scholz, odchádzajúci vicekancelár a minister financií, ktorý vytiahol svoju stranu z dlhoročného prepadu.

Úspech zelených

Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorí dostali 11,5 percenta hlasov. Obe strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície.

Na piatom mieste skončila doteraz tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov. Strana Ľavica prišla o takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta. Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty.

Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov.

Rozloženie síl v Spolkovom sneme sa po takýchto výsledkoch výrazne zmení a Nemecko tak podľa všetkého čakajú náročné koaličné rokovania, píše DPA. Krajina by po prvý raz od 50. rokov mohla mať trojstrannú spolkovú vládu.

Účasť na voľbách dosiahla 76,6 percenta, čo je na úrovni predošlých volieb z roku 2017 (76,2 percenta).

Laschet i Scholz chcú novú vládu pred Vianocami

Prvá spoločná diskusia všetkých kandidátov na post nemeckého kancelára a lídrov volebných kandidátok „Berliner Runde“ na stanici ZDF, ktorá sa konala po nedeľňajších voľbách do Spolkového snemu, ukázala nejednotnosť. Ako píše denník Kurier, podľa sociálneho demokrata Olafa Scholza dopadli voľby jednoznačne v prospech SPD. O funkciu kancelára sa okrem neho však naďalej uchádza i kandidát kresťanských demokratov Armin Laschet.

Kancelára si Nemci nevolia priamo; vyberá sa hlasovaním v dolnej komore parlamentu (Bundestagu) po vzniku novej vlády, približuje agentúra AFP. Znamená to, že kancelárka Angela Merkelová by mohla v úrade zostať ešte niekoľko týždňov či dokonca mesiacov, a to dovtedy, kým sa strany dohodnú na podobe novej koaličnej vlády.

Po mnohých rokoch dvojkoaličných vlád budú zrejme tentoraz na dosiahnutie väčšiny v parlamente potrebné tri strany, čo je podľa AFP bežné síce v krajinských parlamentoch, avšak nie na spolkovej úrovni.

Nemeckí politici debatovali o voľbách v... Foto: SITA/AP, Sebastian Gollnow
Nemecko, voľby Nemeckí politici debatovali o voľbách v televízii ZDF po uzavretí volebných miestností.

Vo väčšine krajín so systémom parlamentnej demokracie nominuje prezident zostavením vlády zvyčajne stranu, ktorá vyhrala voľby. V Nemecku sa však na sondážnych rozhovoroch môžu zúčastňovať v podstate všetky strany. V tejto počiatočnej fáze, ktorá nie je časovo obmedzená, môžu jednotlivé politické subjekty viesť koaličné rokovania paralelne – zvyčajne si ale najväčšia strana prizve na diskusie menšie strany.

Rozhovory medzi stranami sa začnú hneď po tom, čo budú známe oficiálne výsledky. V pondelok sa uskutočnia stretnutia vedenia jednotlivých strán a budúci týždeň sa budú konať i prvé mítingy novozvolených poslancov, pričom SPD aj únia CDU/CSU majú rokovať v utorok.

Laschet vyzval v relácii Berliner Runde na rýchle vytvorenie vlády – „v každom prípade pred Vianocami“. Ide podľa neho o to, či si vládne strany trúfnu spoločne manažovať krízu. Dve najpálčivejšie otázky dvoch predchádzajúcich vlád – utečenecká politika a koronavírusová pandémia – totiž podľa neho nehrali v koaličnej zmluve nijakú rolu. Preto by sa strany, ako zdôvodnil, nemali počas sondážnych rokovaní donekonečna hádať o presných formuláciách.

Šéf CDU ohľadom budúcej formy kabinetu povedal, že si „želá vládu, kde sa spájajú rozličné pozície. Malo by to byť spojenectvo, ktoré spája rôzne smery. Na tom som pripravený“. „Nie vždy mala kancelára strana, ktorá skončila na prvom mieste,“ dodal.

Zelení si nechávajú podľa spolupredsedu strany Roberta Habecka všetky možnosti prípadných koaličných rokovaní otvorené. „Chceme vládnuť,“ zdôraznil s tým, že majú „dobré šance byť súčasťou budúcej vlády“. Zelení zvolali zjazd strany, na ktorom by mohli rozhodnúť o tom, s kým budú viesť sondážne rozhovory, na 2. októbra.

Šéf Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner tvrdí, že jeho strana by mala o zostavovaní vlády najprv spoločne rokovať so Zelenými, a to ešte predtým, než povedú sondážne rokovania s úniou CDU/CSU a SPD.

Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného parlamentu sa musí konať najneskôr 30 dní po voľbách, čiže do 26. októbra.

Po tom, čo strany ukončia koaličné rokovania, podpíšu koaličnú zmluvu a rozhodnú o prerozdelení ministerstiev, nominujú pred oficiálnym hlasovaním v Bundestagu svojho favorita na pozíciu budúceho kancelára. Po predošlých voľbách 24. septembra 2017 bola Merkelová v koaličnej vláde CDU/CSU a SPD na poste kancelárky oficiálne potvrdená až 14. marca 2018, pripomína AFP.

© Autorské práva vyhradené

78 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Nemecko #Olaf Scholz