V rokoch 2011 až 2015 bol šéfom misie Organizácie Spojených národov v Afganistane a zároveň v krajine pôsobil ako osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN. V rokoch 2015 až 2018 bol v obdobných funkciách v Iraku. V rokoch 2019 až 2021 riadil Úrad špeciálneho koordinátora OSN pre Libanon. Od januára je Kubiš osobitným vyslancom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Antónia Guterresa pre Líbyu a vedie Podpornú misiu OSN v Líbyi (UNSMIL).
Pôsobili ste v Afganistane, Iraku a teraz máte na starosti Líbyu. Všetky tieto krajiny majú spoločné to, že v posledných 20 rokoch do ich vývoja vstúpil vojenský zásah zvonku. Nechcem automaticky porovnávať, prečo k tomu došlo, ale vidíme, že Afganistan akoby sa vrátil o dve desaťročia späť a opäť tam vládne Taliban. Čo vám to hovorí o schopnostiach a limitoch medzinárodného spoločenstva?
Nie som absolútnym odporcom zásahu zvonku do vývoja krajín. V prípade kríz, aj ľudskoprávnych, sa môže stať, že dianie v nejakom štáte má negatívny vplyv na celé regióny, či dokonca na globálne udalosti. Zásah v Afganistane prišiel po teroristických útokoch Al-Kajdá z 11. septembra 2001. Väčšina Afgancov ho vtedy privítala. Stačí sa pozrieť na snímky z tej doby. Obyvatelia s istou nádejou vítali zmeny po páde vlády Talibanu. Problémom je, keď sa medzinárodné spoločenstvo aj pomocou vojenského zásahu snaží riadiť veci v krajinách, ktorým nie úplne rozumie, nezohľadňuje ich špecifiká a suverenitu. Je potrebné pomáhať miestnym obyvateľom takýchto štátov, aby si sami dokázali riadiť veci, nielen prichádzať s nejakým modelom zvonku. Takýto prístup väčšinou vedie k neúspechu. Aj Slovensko sa zapojilo do koalície, ktorá pôsobila v Afganistane. Nepovedal by som však, že tam došlo k vojenskej porážke. Je to skôr politická prehra z hľadiska toho, aké ciele sme si vytýčili.
Prekvapilo vás, že vývoj v Afganistane dospel až k tomu, že v krajine je znovu pri moci Taliban?
Vôbec nie som prekvapený. Do určitej miery sme zvonku pomohli podkopávať miestne vládne štruktúry, lebo sme im neposkytli dostatočnú podporu. A na druhej strane sme ich netlačili do toho, aby štát svoju funkciu vykonával v prospech obyvateľov. Ľudia sa potom odklonili od existujúcich mocenských štruktúr. Okrem toho sme ich však aj my čiastočne delegitimizovali.
Akým spôsobom?
Rokovania s Talibanom sa udiali bez zastúpenia afganskej vlády. Prečo by potom jej vojaci za ňu mali bojovať, keď sa niečo dohodlo bez nej? Ako som však povedal, nie je to ani tak vojenská prehra. Skôr sme v Afganistane zaznamenali porážku politického projektu, ktorý sme si vysnívali s tým, že bude pre krajinu dobrý. Z môjho hľadiska je potrebné porozumieť miestnemu kontextu diania. Či sa to týka Afganistanu, alebo iných štátov. Nielen z toho robiť nejakú globálnu geostrategickú hru. Lebo v takom prípade sa štáty stávajú objektom manipulácie a zasahovania zvonku.
Robí teraz medzinárodné spoločenstvo v Líbyi to, o čom hovoríte? Snaží sa brať do úvahy miestne podmienky? Alebo prevláda vami spomenutá geostrategická hra?
Vidím oveľa väčší záujem prihliadať na záujmy a túžby miestnych ľudí vrátane politických síl, ktoré v krajine pôsobia. Samozrejme, tie sú rôznorodé. Jedným z problémov bolo, že časti medzinárodného spoločenstva podporovali v Líbyi rôzne skupiny. Niektoré z nich boli vo vzájomnom konflikte. Čiže aj zvonku sme prispeli k udržiavaniu určitej polarizácie krajiny. Myslím, že teraz už medzinárodné spoločenstvo lepšie chápe, že len v jednotnom postupe je kľúč k tomu, aby sme Líbyi pomohli. Samozrejme, ako v každom štáte, aj tu majú rôzni aktéri rôzne predstavy o tom, ako by mala budúcnosť krajiny vyzerať. Ale predsa len v medzinárodnom spoločenstve panuje istý súzvuk, ako postupovať. Všetci hovoria, že v Líbyi je 24. decembra potrebné uskutočniť prezidentské a parlamentné voľby.
Je to však skutočný súzvuk? Nie je len predstieraný? Krajiny ako Turecko či Rusko sú rôznymi spôsobmi vojensky zainteresované v Líbyi.
V princípe je to skutočný súzvuk, čo sa týka politického cieľa uskutočniť voľby. Ale áno, mnohé krajiny majú svoje záujmy v Líbyi. Najmä susedné štáty, pre ktoré je to otázka národnej bezpečnosti. Nedá sa povedať, že všetci v súvislosti s Líbyou rozmýšľajú rovnako. Môžem však potvrdiť, že sa zhodnú, že budúcnosť krajiny majú vyriešiť politické prostriedky, nie sila.
Na čom sa nezhodnú?
Momentálne sa v krajine nebojuje, čo je založené na určitej vojenskej rovnováhe. Udržiavajú ju aj rôzni zahraniční aktéri, ktorí sa tým ani netaja. Hovorí sa o tom, že je nevyhnutné, aby sa tieto vonkajšie vojenské elementy vrátane rôznych žoldnierov začali sťahovať z Líbye. Ale je potrebné brať do úvahy, že to nemôže vytvoriť nerovnováhu, ktorú by niektorá strana vnímala ako príležitosť na obnovenie bojov. Je potrebné, aby sme tieto procesy pozorne sledovali a riešili. No prítomnosť cudzích síl na druhej strane len prispieva k rozdeleniu krajiny.
Foto: SITA/AP, Yousef Murad
Ako zo svojej pozície hovoríte so štátmi, ktoré sú vojensky zaangažované v Líbyi? Napríklad s Tureckom? A pýtate sa Ruska, čo v krajine robia žoldnieri z organizácie Wagner?
Rusko by vám povedalo, že v Líbyi vojensky nepôsobí. Naši tureckí partneri zase hovoria, že ich sily, najmä výcvikové, sú v krajine legitímne, lebo ich pozvala predchádzajúca vláda. Nechcem tu opakovať všetky právne argumenty, ktoré používajú. Ale môžem potvrdiť, že nielen ja rokujem s Tureckom či Ruskom. No tiež s inými štátmi. Hovoríme, že ešte pred voľbami je potrebné pristúpiť k sťahovaniu vojenských síl. Týka sa to aj žoldnierov z Čadu, zo Sudánu či zo Sýrie. Nerieši to len OSN a ja. Zainteresované sú do toho partnerské krajiny, pričom by som zmienil hlavne USA a Francúzsko, ktoré v tomto zohrávajú veľmi aktívnu úlohu. Aspoň isté sťahovanie zahraničných síl by bol pred voľbami signál miestnemu obyvateľstvu, že ich prítomnosť nie je trvalá.
Viac ráz ste spomenuli potrebu konania volieb v Líbyi. Minulý týždeň však parlament vyslovil nedôveru vláde, ktorá má podporu OSN. Čo to znamená pre prípravu hlasovania?
Už skôr sme sledovali tieto snahy parlamentu, teda to neprišlo ako blesk z jasného neba. Varovali sme pred odvádzaním pozornosti od hlavného cieľa. To znamená od bezproblémovej prípravy volieb, ich konania a od manažovania povolebnej situácie. Súčasné dianie nie je pozitívne. Hovoril som o tom s partermi v Líbyi a diskutovali sme o tom aj v Bezpečnostnej rade OSN. Je to však aj dôsledok predvolebného boja. Ale vláda ďalej funguje, hoci nemá dôveru. Za OSN som potvrdil, že je pre nás legitímnym orgánom. Zmeniť to môže len volebný proces. Súčasná vláda by mala krajinu priviesť už k hlasovaniu. Má však oklieštené právomoci, lebo niektoré jej strategické projekty nenájdu podporu v parlamente.
Zabezpečí rozpočet na konanie volieb?
Zatiaľ je to vyriešené. Bohužiaľ to však nie je na základe schváleného rozpočtu, čo by sme uprednostnili. Momentálne je to vyriešené cez dohodu s centrálnou bankou, ktorá každý mesiac uvoľňuje prostriedky na fungovanie vlády.
Máte obrovské skúsenosti z pôsobenia v krajinách, ktoré museli riešiť konflikty. Je niečo, čo vás v Líbyi prekvapilo?
Nemôžem povedať, že by ma niečo vyslovene prekvapilo. Mechanizmy, technológie a prístupy k politickému boju sú všade viac-menej rovnaké. Ani v Líbyi to nie je unikátne. V krajine však riešime veľmi komplexnú situáciu, v rámci ktorej rôzne sily zápasia o budúci charakter štátu. Netreba tiež zabudnúť, že systém, ktorý v Líbyi existoval za Muammara Kaddáfího, neumožňoval vybudovanie silných štátnych inštitúcií.
Ak sa vrátim na začiatok nášho rozhovoru, bol zásah v Líbyi, ktorý viedol k odstráneniu Kaddáfího, prospešný pre krajinu?
Riešenie obdobných otázok by som osobne privítal na základe pohybov zvnútra. Ale v niektorých situáciách je to skoro nemožné. Je mnoho príkladov, keď takéto snahy boli brutálne potlačené a neviedli k ničomu, iba ku krviprelievaniu. Keď však nejde o ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, vždy je dobré hľadať riešenia na základe vnútorných procesov a snažiť sa tomu pomôcť.
Budete pokračovať vo funkcii? Hovorí sa o zmene štruktúry misie OSN v Líbyi.
Nastúpil som v situácii, o ktorej som od začiatku hovoril, že je z dlhodobého hľadiska neudržateľná. Ako vedúci misie nie som priamo v Líbyi, ale pôsobím v Ženeve. Zároveň som osobitným predstaviteľom pre Líbyu, teda politicky zastupujem OSN. Hovoril som však, že nie je možné, aby vedúci misie nebol v misii. Je to obrovská slabina. Pripomínal som, že som pripravený byť osobitným vyslancom. Ale dlhé roky som strávil v Iraku, Afganistane a bol som aj v Libanone. Pre rodinu to nie je jednoduché. Práca ma baví, ale už nechcem ísť na dlhší čas do misie. Na druhej strane si myslím, že by som mohol svojimi skúsenosťami pomôcť. Rozhodnutie už nechám na iných. Diskutuje sa, či by nebolo dobré vytvoriť misiu v Líbyi tradičným spôsobom. Mala by vedúceho a dvoch zástupcov. Jedného politického a druhého pre ľudskoprávne a humanitárne záležitosti. Debatuje sa aj o tom, či bude ďalej existovať funkcia osobitného predstaviteľa. Nevylučujem ani, že ukončím svoje pôsobenie.