V úseku hraníc pri kúpeľnom meste Druskininkai ukladajú kotúče ostnatého drôtu, oznámila v stredu litovská vláda, z ktorej vyhlásenia citovala tlačová agentúra DPA. Prípravné práce prebiehajú aj na ďalších úsekoch.
Po inštalovaní tejto bariéry má byť koncom roka ako druhý odstrašujúci prostriedok postavený približne štyri metre vysoký plot vystužený špirálovým ostnatým drôtom. Dokončenie projektu za 152 miliónov eur je naplánované na rok 2022.
V susednom Lotyšsku sa už taktiež pracuje na výstavbe plotu pozdĺž hraníc s Bieloruskom. Ako dočasné riešenie sa na rôznych častiach uloží viac než 37 kilometrov kotúčov ostnatého drôtu. Podľa miestnych médií sú dosiaľ pokryté necelé dva kilometre.
Vlády vo Vilniuse a Rige obviňujú Bielorusko z toho, že pomáha ilegálnym migrantom z vojnových oblastí dosiahnuť vonkajšie hranice EÚ, čím Minsk prispieva k migračnej kríze.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko koncom mája varoval EÚ, že jeho krajina už nebude brániť migrantom v ceste do Únie. Ide o odplatu za sprísnenie západných sankcií voči Bielorusku, píše DPA.
Litva, Lotyšsko a Poľsko v súčasnosti zápasia s prílivom nelegálnych prisťahovalcov z Blízkeho východu. Všetky tri krajiny preto vyhlásili na svojich hraniciach núdzový stav.
Amnesty International: Poľsko nezákonne poslalo skupinu migrantov späť cez bieloruské hranice
Poľsko v auguste nezákonne poslalo skupinu migrantov späť cez bieloruské hranice. Na základe analýzy družicových snímok a ďalších fotografií a videozáznamov to vo štvrtok uviedla medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).
Amnesty vo svojej zverejnenej správe napísala, že pomocou družicových snímok z 18. augusta dokázala detegovať pohyb skupiny migrantov z poľského územia späť na bieloruské územie. Aktivisti sa domnievajú, že tento pohyb môže predstavovať dôkaz o nezákonnom zatlačovaní migrantov.
Agentúra Reuters konštatuje, že najnovšie vyšetrovanie AI vrhá nové svetlo na situáciu desiatok uviaznutých migrantov, ktorú je pre mimovládne organizácie a médiá počas prebiehajúceho núdzového stavu pozdĺž hraníc ťažké spravodajsky pokryť.
„Nútiť ľudí, ktorí sa snažia požiadať o azyl, späť (cez hranice) bez individuálneho posúdenia každého prípadu je proti európskemu a medzinárodnému právu,“ uviedla riaditeľka kancelárie európskych inštitúcií AI Eve Geddieová.
Hovorca poľskej vlády ani poľské ministerstvo vnútra sa k správe AI nevyjadrili, píše Reuters.
Ľudskoprávne organizácie a médiá v Poľsku nemajú od začiatku septembra prístup na hranice s Bieloruskom z dôvodu výnimočnému stavu vyhláseného poľskou vládou, ktorý by sa mal od štvrtka predĺžiť o ďalších 60 dní.
Od júla prekročili poľskú hranicu z Bieloruska už tisíce migrantov, pričom v pohraničnej oblasti od polovice augusta uviazlo viac ako 30 osôb a päť ich zomrelo. Mimovládne organizácie varujú, že mnohí z nich sú v zlom zdravotnom stave a potrebujú lekársku pomoc.