Balkán v čakárni EÚ. Stále bez časenky

Bola to príliš odvážna predstava, že by sa krajiny západného Balkánu konečne mohli dočkať časového plánu pre vstup do Európskej únie. Návrh slovinského predsedníctva EÚ, aby na stretnutí hláv štátov a šéfov vlád európskej dvadsaťsedmičky s lídrami šiestich balkánskych adeptov na členstvo zaznel ako možný termín ich prijatia rok 2030, narazil už pred summitom na tvrdý odpor viacerých krajín. Stúpenci ich začlenenia vrátane slovenského premiéra Eduarda Hegera boli napokon radi, že sa v záverečnej deklarácii neformálnej vrcholnej schôdzky v slovinskom Brde vôbec objavilo slovo "rozširovanie".

06.10.2021 15:17
summit heger babiš vučič michel Foto: ,
Srbský prezident Aleksandar Vučič (vpravo) sa rozpráva zľava s premiérom SR Eduardom Hegerom, predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a českým premiérom Andrejom Babišom počas rokovania na summite EÚ a krajín západného Balkánu v slovinskom meste Brdo pri Kranju 6. októbra 2021.
debata (2)

„Je tu silné odhodlanie pokračovať v rokovaniach, čo najviac pomôcť tomu, aby sa nezdržovali …pretože rozširovanie EÚ o západný Balkán je kľúčové z hľadiska budúcnosti Európy,“ citovala agentúra TASR premiéra Hegera. Diskusiu podľa neho pozitívne hodnotili aj západobalkánski lídri, pričom „ocenili aj samotnú deklaráciu, v ktorej sa objavilo slovo rozšírenie, čo je výrazný posun vpred“.

Deklarácia z Brda potvrdila „jednoznačnú podporu EÚ európskej perspektíve západného Balkánu“. Mimochodom, táto formulácia sa po prvý raz objavila už v záverečnom dokumente solúnskeho summitu v roku 2003. O pätnásť rokov neskôr v Sofii, na druhej vrcholnej schôdzke EÚ – západný Balkán, ju účastníci zopakovali a takisto aj na vlaňajšom treťom summite, ktorý sa pre pandémiu konal virtuálne.

„Posolstvom je, že západný Balkán patrí do Európskej únie. Chceme ich v Európskej únii. Sme jedna európska rodina,“ ubezpečovala včera partnerov predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Na rozdiel od nej však mnohé členské štáty nevidia ďalšie rozšírenie bloku tak jednoznačne. Francúzsko, Holandsko a Dánsko myšlienku časového harmonogramu rozšírenia rázne zmietli zo stola. Na opačnej strane ako najhorlivejší podporovatelia ambícii balkánskych adeptov vystupovali popri Slovinsku, Chorvátsku, Rakúsku a Nemecku aj krajiny visegrádskej štvorky.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz varoval, že geopolitické vákuum môžu namiesto únie zaplniť hráči z tretích krajín. „Musíme si uvedomiť, že ak Európska únia neponúkne tomuto regiónu skutočnú perspektívu, väčšiu úlohu tu budú hrať ďalšie superveľmoci – Čína, Rusko alebo Turecko," citoval ho denník Guardian. Nespokojný bol aj český premiér Andrej Babiš. „Je to zle… Buď povedzme, že áno, alebo že nie, ale diskutovať o tom takto dlho je problém,“ citovala ho agentúra ČTK. Babiš narážal na fakt, že za osemnásť rokov, odkedy EÚ prvýkrát prisľúbila západobalkánskym krajinám „európsku perspektívu“, sa celý proces príliš neposunul.

Srbsko, Čierna Hora, Albánsko, Severné Macedónsko, Bosna a Kosovo dlhodobo usilujú o členstvo v únii. Najďalej doteraz v eurointegračnom procese postúpili Belehrad a Podgorica. Prístupové rozhovory začala Čierna Hora v roku 2012, Srbsko v januári 2014. V stratégii pre západný Balkán, ktorú pred troma rokmi schválila Európska komisia, sa hovorilo o roku 2025, ako orientačnom termíne prijatia najúspešnejších z balkánskych kandidátov. Odvtedy sa však už žiaden časový rámec nespomína.

Srbský prezident Aleksandar Vučič od summitu v Brde načakal podstatnú zmenu. „Nerobím si ilúzie o rýchlom vstupe do EÚ. Politické potreby únie sú také, že rozšírenie Balkánu nie je dominantnou ani populárnou otázkou," citoval ho včera portál B92. Belehrad na ceste do EÚ brzdia neusporiadané vzťahy s Prištinou. Splnomocnencovi EÚ Miroslavovi Lajčákovi sa iba pred pár dňami podarilo obe strany priviesť k riešeniu ďalšieho sporu, ktorý vyhrotil napätie na severe Kosova. Na okraj summitu v Brde sa včera za prítomnosti nemeckej kancelárky a francúzskeho prezidenta Vučič stretol s kosovským premiérom Albinom Kurtim. „Bez vyriešenia otázky s Prištinou by sa Srbsko nemohlo pričleniť k EÚ,“ pripustil podľa agentúry Reuters srbský prezident.

Kým perspektíva prijatia do EÚ zostala pre balkánsku šesticu naďalej zahmlená, v Brde sa dočkali aj hmatateľného výsledku: únia im ponúkla bezprecedentný balík ekonomických investícií vo výške tridsiatich miliárd eur.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Slovinsko #summit EÚ #Eduard Heger