„Novaja gazeta sú v súčasnosti najnezávislejšie noviny v Rusku so silne kritickým postojom k moci. Vďaka žurnalistike založenej na faktoch a profesijnej integrite sa stala dôležitým zdrojom informácií o trestuhodných stránkach ruskej spoločnosti, ktoré sa v iných médiách spomínajú len zriedka,“ zdôvodnil Nobelov výbor svoju voľbu a pripomenul, že od svojho založenia v roku 1993 Novaja gazeta publikovala kritické články o témach siahajúcich od korupcie cez policajné násilie, nezákonné zatýkanie, volebné podvody a internetových trollov až po nasadzovanie ruských ozbrojených síl v Rusku aj za jeho hranicami. „Oponenti Novej gazety na to reagovali zastrašovaním, vyhrážkami, násilím a vraždami,“ dodal výbor, ktorý menovite spomenul Politkovskú.
Cena aj pre Politkovskú
„Považujem to za cenu pre Annu Politkovskú, Jurija Šekončichina, Igora Domnikova, mojich zabitých milovaných priateľov a kolegov. A je to cena pre tých ľudí, ktorých teraz vyhlasujú za zahraničných agentov, neželané elementy,“ citovala svojho šéfredaktora Novaja gazeta. Noviny pripomenuli, že Muratovovi udelili Nobelovu cenu deň po tom, čo zanikla trestná zodpovednosť objednávateľov Politkovskej vraždy. Tresty za tento zločin si odpykáva skupina čečenských nájomných zabijakov; tí, čo za nimi stáli, však vinou nedôsledného vyšetrovania spravodlivosti unikli. „Skutoční objednávatelia neboli odhalení. Redakcia sa bude ďalej snažiť zistiť a zverejniť ich mená,“ napísala Novaja gazeta.
Muratov je po Andrejovi Sacharovovi a Michailovi Gorbačovovi tretí Rus, ocenený nobelovkou za mier. Pred Ressaovou ešte Nobelovu cenu nezískal žiadny Filipínec.
Ressaová v roku 2012 založila a stále riadi spravodajský portál Rappler, ktorý je jedným z mála miestnych médií kritických ku kontroverznému filipínskemu prezidentovi Rodrigovi Dutertemu. Terčom kritiky sa v Rapplere stala predovšetkým prezidentova tvrdá protidrogová kampaň, ktorá si podľa organizácií na ochranu ľudských práv vyžiadala viac ako dvanásťtisíc mŕtvych, prevažne z radov drobných priekupníkov a narkomanov.
„Ressaová s využitím slobody slova poukazuje na zneužívanie moci, násilnosti a rastúce autoritárstvo vo svojej rodnej krajine. Dokumentuje tiež, ako sú sociálne siete využívané na šírenie falošných správ a zastrašovanie oponentov,“ konštatoval Nobelov výbor.
Autokrati, traste sa!
„Udelenie Nobelovej ceny za mier Muratovovi a Ressaovej môže reálne pomôcť veci nezávislej žurnalistiky zvýšením politickej ceny pre represívne vlády za snahy umlčať kritických novinárov odhaľujúcich korupciu a zneužívanie moci,“ povedal pre Pravdu William Horsley, šéf Centra pre slobodu médií z Asociácia európskych novinárov. Nobelov výbor sa podľa neho vyslovil v mene najmocnejšieho súdu na svete – súdu informovanej verejnej mienky. Autokratické vlády by sa preto mali mať na pozore.
Je smutné, že najodvážnejší novinári sa až príliš často stávajú mučeníkmi slobody tlače, poznamenal Horsley na adresu Anny Politkovskej, Džamála Chášukdžího, Daphne Caruanovej Galiziovej i Jána Kuciaka. „Táto Nobelova cena musí viesť k skutočným zmenám: všetky vlády musia splniť svoje medzinárodnoprávne povinnosti a chrániť novinárov, ktorí sa stretávajú s hrozbami násilia alebo ublíženia na zdraví, pretože životne dôležitú prácu robia v záujme všetkých,“ dodal šéf Centra pre slobodu médií.
A ako sloboda tlače súvisí s mierom? „Sloboda prejavu a sloboda informácií sú kľúčovými predpokladmi demokracie a chránia pred vojnou a konfliktami,“ napísal v zdôvodnení Nobelov výbor. Podobne to vidí aj legenda ruskej nezávislej žurnalistiky, šéfredaktor rádia Echo Moskvy Alexej Venediktov. „Sloboda informácií, sloboda názoru, sloboda tlače – to je predpoklad dialógu, čiže aj mieru. Lož, manipulácie, fejky – to je nenávisť, čiže vojna,“ napísal v gratulácii Muratovovi a Novej gazete na webovej stránke svojho rádia.