Podľa agentúry AP to odráža širokú nespokojnosť a nedôveru ľudí v demokratický systém. Agentúra Reuters píše, že voľby boli označované ako šanca odstaviť od moci vládnuce elity. Vzhľadom k nízkej účasti ale podľa nej možno predpokladať, že si strany, ktoré sú pri moci od roku 2003, udržia svoje miesta. Kedy budú zverejnené konečné výsledky, v tejto chvíli nie je jasné.
Podľa prvých výsledkov z niekoľkých provincií zrejme uspeli bloky vedené šiitským duchovným Muktadom Sadrom a bývalým premiérom Núrím Málikím. Volebná komisia však neoznámila, kedy budú spočítané hlasy v hlavnom meste Bagdade. To podľa agentúry Reuters naznačuje, že konečné výsledky môžu byť zverejnené s oneskorením.
Čítajte viac Zomrel strojca vojny v Iraku. Namiesto dôkazov prekrúcal slová
Najmenšia účasť bola podľa komisie práve v Bagdade, medzi 31 a 34 percentami. V hlasovaní pred tromi rokmi celoštátna účasť presiahla 44 percent, čo bolo doterajšie minimum od zvrhnutia bývalého prezidenta Saddáma Husajna v roku 2003.
600 obetí
Voľby vyhlásil premiér Mustafa Kazim v snahe vyhovieť kritikom vlády, ktorí proti nej začali v roku 2019 rozsiahle protesty. Pri niekoľko mesiacov trvajúcich demonštráciách proti skorumpovaným úradníkom, rastúcej nezamestnanosti a nefunkčným službám zomrelo pri zásahu bezpečnostných zložiek cez 600 ľudí a tisíce ďalších utrpeli zranenia.
Hoci iracká vláda nakoniec ustúpila a vypísala predčasné voľby, množstvo mladých aktivistov a demonštrantov kvôli tvrdému prenasledovaniu opozície neskôr vyzvala na bojkot volieb. Ďalších od účasti odradili série únosov a vrážd, pri ktorých prišlo o život vyše 35 ľudí, poznamenala AP.
Podľa nej mnoho Iračanov neverí, že by nezávislí kandidáti mohli mať šancu v súboji so zavedenými stranami a politikmi, za ktorými stoja ozbrojené skupiny. Analytici sa zhodujú v tom, že v hlasovaní sa dá očakávať víťazstvo šiitských politikov, ktorí krajinu vedú od zvrhnutia Husajna.