V zahraničnej politike chce Karis zachovať orientáciu krajiny na Západ, poznamenala agentúra DPA.
„Sledujeme svet, kde (…) je demokratických štátov menej ako autoritárskych režimov, kde sa zápas svetových mocností presunul z Európy k Tichému oceánu a kde sa Európa sama niekedy dohaduje, akým smerom sa vydať,“ povedal podľa spravodajského serveru ERR vo svojej prvej reči v úlohe prezidenta Karis. Táto skutočnosť však podľa neho neznamená, že by kolísala estónska zahraničná politika. „Vieme, čo potrebujeme: silnú, zjednotenú Európu a neochvejnú transatlantickú spoluprácu,“ vyhlásil.
Čítajte viac Vzdušný priestor Estónska narušilo ruské vojenské lietadlo
Odborník na molekulárnu a bunkovú biológiu dnes v úrade nahradil prvú ženu, ktorá stála na čele tejto pobaltskej krajine – bývalú ekologičku a ekonómku Kersti Kaljulaidovú. Karisa do čela krajiny zvolil na nasledujúcich päť rokov tento rok v auguste parlament.
V Estónsku, ktoré má 1,3 milióna obyvateľov a je členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, spočíva väčšina výkonnej moci v rukách premiéra. Úloha prezidenta je prevažne ceremoniálna. Hlava štátu je však podobne ako aj na Slovensku najvyšším veliteľom ozbrojených síl, vymenúva členov vlády, podpisuje zákony a má možnosť ich vetovať.