Nemálo ľudí v Estónsku, Litve a Lotyšsku považuje tamojších vojakov pod velením nacistov za národných hrdinov. Bez ohľadu na to, že medzi ich zločiny patrilo aj zabíjanie počas holokaustu.
V oddieloch Waffen-SS bojovali Estónci, Litovci i Lotyši. Tieto vojenské jednotky sa napríklad zapojili do blokády Leningradu, ktorou nacisti chceli vyhladovať na smrť jeho obyvateľov. Na povojnovom Norimberskom procese bola táto operácia označená za zločin proti ľudskosti. Napriek najtemnejšej minulosti Waffen-SS sa vo všetkých pobaltských štátoch každoročne konajú spomienkové podujatia na tamojších bojovníkov začlenených do týchto zložiek nacistického Nemecka. Zvlášť silnú nevôľu to vyvoláva medzi Židmi na celom svete.
„Pýchou lotyšského národa a štátu"
Akcia na počesť lotyšských veteránov z dvoch esesáckych elitných divízií sa tradične usporadúva v Rige. Má aj odporcov. „Je škandál, že sa toto deje v Európe. EÚ musí zatlačiť na Lotyšsko, aby prestalo s takým zahanbujúcim podujatím, ale až doteraz je úplné ticho," citoval server Times of Israel člena občianskeho združenia Lotyšsko bez fašizmu Aleksejsa Saripovsa. Brusel zatiaľ zostáva len pri všeobecnej rezolúcii o náraste neofašistických prejavov z roku 2018, keď Európsky parlament odsúdil pochody oslavujúce nacistov.
Times of Israel poznamenal, že stúpenci veteránov o nich tvrdia, že sa nepodieľali na zločinoch proti Židom, hoci existujú dôkazy o opaku. Snažia sa ich vyviňovať tým, že k Hitlerovej armáde sa pridali len preto, že chceli získať nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Mimochodom, počas holokaustu chýbalo málo, aby došlo k vyvraždeniu všetkých 70-tisíc Židov, čo žili v Lotyšsku.
Minulosť tamojších veteránov dokonca obdivujú aj niektorí politici, ktorí sa dostali k moci. Napríklad minister obrany Artis Pabriks vyhlásil, že tí, čo sa ocitli v radoch Waffen-SS, sú pýchou lotyšského národa a štátu.
Jeden z nich – Viktor Arajs velil komandu, ktoré zabilo dokonca až 26-tisíc Židov v Lotyšsku. Historik Andrew Ezergailis v knihe s názvom Holokaust v Lotyšsku 1941 – 1944 na základe svedectiev opísal jeho šialenú predstavu o zabíjaní židovských bábätiek: „Arajs povedal hosťom na svojom večierku, že by vyhodil deti do vzduchu a potom ich zastrelil. Tento spôsob by zabránil odrazom guliek od zeme, čo by sa mohlo stať, keby detičky zavraždil na zemi."
Starý otec nebol záchranca, ale vrah
V Litve patrí medzi smutné (pritom však velebené) postavy z čias druhej svetovej vojny Jonas Noreika. V období nacistickej okupácie litovského územia pôsobil ako gubernátor jednej oblasti. A nielen tým sa stal neslávny. Mal na rukách veľa krvi zavraždených Židov. Napriek tomu sú v Litve po ňom pomenované ulice vo viacerých mestách a jedna škola dokonca nesie jeho meno.
Niektorí spochybňujú podiel Noreiku na zločinoch počas holokaustu, ale zjavne úplné svetlo vniesla do príbehu jeho vnučka Silvia Fotiová žijúca od narodenia v USA. Táto novinárka sa rozhodla pátrať v Litve po pravdivej minulosti svojho starého otca. V Chicagu, kde býva, ju členovia litovskej komunity presviedčali, že Noreika bol hrdina.
V januári tohto roku Fotiová zverejnila text v denníku New York Times, v ktorom osvetlila, akou príšerou bol naozaj jej dedo: „Zistila som, že muž, o ktorom som verila, že bol záchranca, čo urobil všetko, aby zachránil Židov počas druhej svetovej vojny, v skutočnosti prikázal, aby sa v jeho litovskom regióne zhromaždili všetci Židia a poslal ich do geta, kde ich bili, nechali vyhladovať, mučili ich, znásilňovali a potom zavraždili."
V Estónsku, kde sa tiež vyskytujú prípady glorifikácie nacistickej minulosti, sa pred dvomi rokmi udial nechutný antisemitský incident. Páchatelia na židovskom cintoríne v hlavnom meste Tallinne zvalili desiatky náhrobkov. Niečo podobné sa na tomto mieste dokonca nestalo ani počas holokaustu.