Taiwanský minister: Konflikt s Čínou by pocítilo aj Slovensko

"Ak autoritatívne režimy čelia vnútorným problémom, majú tendenciu vytvárať zahraničné krízy, aby odvrátili pozornosť od domáceho diania. Taiwan by sa v tomto prípade mohol stať obetným baránkom. A Čína čelí ťažkostiam,“ povedal pre Pravdu v exkluzívnom rozhovore taiwanský minister zahraničných vecí Joseph Wu. V pondelok a v utorok bol na návšteve Slovenska, potom sa presunul do Česka. Vystúpil aj na konferencii GLOBSEC-u.

, 28.10.2021 05:30
minister Joseph Wu Foto: , ,
Taiwanský minister zahraničných vecí Joseph Wu.
debata (50)

Vypočujte si zhodnotenie návštevy taiwanského ministra na Slovensku v špeciálnom podcaste Pravdy s redaktormi Zolom Ráczom a Andrejom Matišákom.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Taiwanský minister obrany nedávno povedal, že napätie vo vzťahoch s Pekingom je najväčšie za posledných 40 rokov. Ako by ste ho znížili? Aký je váš odkaz do Pekingu?

Hovoríme Pekingu, aby sa nám nevyhrážal a umožnil nám slobodné rozhodovanie v medzinárodných otázkach vrátane zmysluplného zapojenia sa do práce medzinárodných organizácií, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia, Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo alebo Interpol. Ale Číňania nás nepočúvajú. No môžem povedať, že keby došlo ku konfliktu, nezasiahne to len Taiwan. Pozrite sa na debatu na Slovensku o čipoch do automobilov a ich dodávkach. Taiwan ich vyrába, takže vás to môže ovplyvniť. Hovorím čínskym lídrom, aby uvažovali racionálne. To znamená, aby nezačali vojnu a aby sa nevyhrážali Taiwanu. A ešte by som to rozviedol. Taiwan je demokraciou. Lídri v Pekingu stále opakujú ľuďom, že čínska kultúra nie je zlučiteľná s modernou demokraciou. Ale Taiwan je dôkazom, že tento čínsky argument je nesprávny.

Čo môže pre zníženie napätia urobiť Taiwan?

Skúšali sme to. Ale len z toho pohľadu, aby sa situácia ešte nezhoršila. Príčiny zvyšujúceho sa napätia nie sú na strane Taiwanu. Ohrozujú nás čínske ozbrojené sily. Niekto by mohol povedať, že na to, aby sa napätie znížilo, by stačilo, aby Taiwan pristúpil na čínske podmienky. No to urobiť nemôžeme. Budeme sa snažiť manažovať situáciu, usilovať sa o to, aby sa nezhoršila, a udržať status quo. Najdôležitejšie však je, aby si čínska vláda uvedomila, že ohrozovanie Taiwanu neposlúži jej záujmom. Našich ľudí si takto nezíska. Naopak, obyvateľov Taiwanu to hnevá, a to Peking predsa nechce.

Ako sa to prejavuje?

Napríklad 2. januára 2019 Si Ťin-pching (líder čínskych komunistov a prezident, pozn. red.). vo svojej reči uviedol, že zjednotenie s Taiwanom má byť založené na princípe jedna krajina, dva systémy. Ale pozrite sa na situáciu v Hongkongu. Ľudia na Taiwane neprijmú model jedna krajina, dva systémy. Si tiež povedal, že Čína môže použiť aj silu. Akoby obyvateľom Taiwanu odkázal, že musia akceptovať jeho podmienky, lebo v opačnom prípade sa to skončí vojnou. Je to hrozba, ktorú nemôžeme akceptovať. Sme tiež svedkami toho, že čínske lietadlá stále častejšie prenikajú do našej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany. Opäť, na ľudí na Taiwane to pôsobí ako hrozba. Zo spravodajských informácií to vyzerá tak, že niektoré z týchto letov simulovali útoky proti nám alebo proti americkým protilietadlovým lodiam.

Ako v súvislosti s tým vnímate vyjadrenia amerického prezidenta Joea Bidena, že USA majú v podstate povinnosť pomôcť Taiwanu v prípade čínskeho útoku?

Politika Spojených štátov k Taiwanu je mimoriadne konzistentná a veľmi si to vážime. Ale rovnako verejne hovoríme, že o obranu sa musíme postarať doma a musíme do nej investovať. Ak chce medzinárodné spoločenstvo podporiť Taiwan, môže urobiť dve veci. Zdôrazniť, že krajiny by sa nemali vyhrážať iným štátom použitím vojenskej sily. A poskytnúť Taiwanu vybavenie, aby sme sa mohli brániť. USA to robia a my si to vážime. Zároveň v medzinárodnej politike vidíme dva trendy. Pri dôležitých diskusiách kľúčových podobne zmýšľajúcich krajín vo formátoch, sú ako AUKUS, Quad, G7 či summit Európskej únie a USA sa vždy hovorí o tom, že oblasť Taiwanského prielivu má byť pokojná a stabilná. Je to silný signál a upozornenie pre Čínu, aby neuvažovala nad vojenskými hrozbami. Druhým aspektom je debata o indicko-pacifickej stratégii. EÚ ju má. Francúzsko, Nemecko, Holandsko, ale aj ďalšie krajiny sa pozerajú týmto smerom. Samozrejme, v našom regióne ju majú India, Japonsko či Austrália. Snažia sa o nadväzovanie užších kontaktov štátov v regióne a Taiwan je toho súčasťou. Vidíme veľký potenciál v spolupráci s úniou a s krajinami, ktoré majú indicko-pacifickú stratégiu.

Čo však očakávate od únie? Jej súčasťou sú krajiny ako Slovensko. Teda relatívne malý štát, ktorý sa príliš na indicko-pacifický región nepozerá. Môže mať únia ucelenú stratégiu pre túto oblasť?

Myslím si, že jednotlivé členské štáty únie sa k tomuto konceptu budú pridávať, keď bude EÚ komunikovať o indicko-pacifickej stratégii. Tá špecificky spomína spoluprácu s Taiwanon. Ak je to teda politika únie, budú sa jej venovať aj členské krajiny. Môže sa zdať, že Slovensko v indicko-pacifickej stratégii zaostáva, ale naše vzťahy sa rozvíjajú. Obchodná delegácia z vašej krajiny v decembri navštívi Taiwan. Možno sa v skutočnosti dá povedať, že v rámci indicko-pacifickej stratégie postupujete rýchlejšie ako iní. Tento koncept nie je len o tom, že niekde pošlete vojenské lode. Stratégia sa týka investícií, obchodu, rozvinutých technológií či menej tradičných bezpečnostných hrozieb, ako sú hybridné útoky či šírenie dezinformácií, o čom budeme mať so Slovenskom v novembri aj workshop.

Usiluje sa Taiwan rozširovať a prehlbovať vzťahy s rôznymi krajinami, aby ukázal Číne, že má spojencov?

Netýka sa to len toho, že by sme chceli vyslať odkaz Číne a prelamovať jej blokádu. Chceme budovať priateľské vzťahy a nadväzovať obchodné kontakty s každým, kto prejaví záujem. V Európe je veľa krajín, ktoré veria v slobodu a demokraciu. Pre Taiwan je to príležitosť. Je jedno, či to Čínu hnevá, alebo nie. Taiwanská vláda bude spolupracovať s krajinami v Európe a pre obe strany je to výhodné.

Čína povedala, že za vašu návštevu budú Slovensko a Česko čeliť problémom. Máte nejakú radu pre slovenskú vládu, ako reagovať na takúto rétoriku?

Slovenská vláda určite rozmýšľala a rozmýšľa nad rôznymi scenármi predtým, ako mi umožnila návštevu a prejav pre GLOBSEC. Napríklad Litva čelí ekonomickým sankciám zo strany Číny (dôvodom je, že Taiwan by mal do konca roku otvoriť v krajine reprezentačný úrad, pozn. red). Taiwan by k niečomu takému nikdy nepristúpil. Spolu s USA a ďalšími štátmi Litve pomáhame. Keby malo mať nejaký problém Slovensko, najlepším spôsobom je spolupracovať, aby sme dokázali obmedziť vplyv čínskych sankcií.

Spomenuli ste Litvu. Stretol som sa s názormi, že Vilnius viac spolupracuje s Tchaj-pejom najmä preto, aby Pekingu vyslal istý signál. Že postoje Litvy sa menej týkajú Taiwanu. Ako to vnímate?

Nepovedal by som, že ide len o signál Pekingu. Litva ukončila spoluprácu s Čínou v rámci formátu 17+1, nazvala politiku v Sin-ťiangu proti Ujgurom genocídou, podporila tibetského lídra. Na Taiwane vidí ekonomické príležitosti. Ale Litva je najmä hrdou demokraciou. Keď sa Taiwanu rozhodla darovať vakcíny, minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis povedal, že ľudia milujúci slobodu by si mali pomáhať. Na Taiwane sa odvtedy tento slovný obrat veľmi rozšíril.

Na Slovensko prúdia pomerne veľké investície z Taiwanu. Podarí sa tento stav udržať? Pýtam sa aj preto, lebo v minulosti Čína v stredoeurópskom regióne pomerne veľa sľúbila, ale málo z toho splnila.

Spomenuli ste niečo, čo je veľmi dôležité. Taiwan nerobí obchody ako Čína, ktorá veľa hovorí, ale nakoniec nikto nevie, ako to s jej sľubmi dopadne. My sa takto nechválime. Taiwan na Slovensku veľa investoval, ale nehovoríme o tom, aké je to úžasné. Chápeme, že existujú limity toho, čo dokážeme. Sme však čestným a dôveryhodným partnerom. V budúcnosti môžu na Slovensko prísť ďalšie investície, ale nerád by som hovoril o tom, aké veľké budú. Musíme vzájomne zhodnotiť situáciu.

V Česku ste si naplánovali stretnutie s druhým najvyšším ústavným činiteľom, predsedom Senátu Milošom Vystrčilom. Na Slovensku ste podobnú schôdzku neabsolvovali. Prečo? Je vaša návšteva Slovenska na nižšej úrovni ako v prípade Česka?

Neopísal by som ju takto. Mnohí ľudia na Taiwane mi už povedali, že moja návšteva Slovenska je na takej vysokej úrovni, že som vo vašej krajine predniesol verejný prejav. Takže by som to neporovnával s Českom. Na Slovensku som mal stretnutia s viacerými priateľmi Taiwanu, ale nemôžem vám povedať konkrétne mená. Chcem však zdôrazniť, že s vašou krajinou môže Taiwan spolupracovať.

Vrátim sa na začiatok nášho rozhovoru. Nakoľko sa obávate konfliktu s Čínou?

Veľmi pozorne sledujeme vývoj v Číne. Mimoriadne sa obávame toho, že Peking by mohol zvažovať použitie sily proti nám. Nemôžeme si dovoliť, aby nás to zastihlo nepripravených. Taiwanská vláda sa pripravuje na najhoršie, ale zároveň sa takému scenáru snažíme predísť. Zdá sa, že Čína venuje veľa pozornosti príprave možného útoku na Taiwan. Investuje do toho a dáva to verejne najavo. Ďalším aspektom, ktorý je potrebné brať do úvahy, je klasická múdrosť. Ak autoritatívne režimy čelia vnútorným problémom, majú tendenciu vytvárať zahraničné krízy, aby odvrátili pozornosť od domáceho diania. Taiwan by sa v tomto prípade mohol stať obetným baránkom. A Čína čelí ťažkostiam. Má problémy s dodávkami energie, najmä v zime to môže byť pre ľudí a pre hospodárstvo zložité. Okrem toho Peking obmedzuje internet či tlačí na realitný trh. Vytvára to neželané efekty a problémy sa množia.

Takže by ste svojím spôsobom privítali, keby bola situácia v Číne bola stabilnejšia?

Svojím spôsobom áno. Je to dilema. Komunistický režim potláča ľudské práva a slobody. Ale zároveň sa obávame nestability v Číne.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #Čína #Taiwan #Joseph Wu
Flowers