Aké hlavné problémy bude riešiť COP26? O akých témach očakávate najtvrdšie debaty?
Základný problém, ktorý bude COP26 riešiť, je dlhodobo rovnaký. Je to reálne riziko šíriacej sa klimatickej katastrofy. Keď nebudeme konať, prídu milióny ľudí o život a o živobytie. Sú asi tri veci, ktoré by som v súvislosti so stretnutím v Glasgowe označil za ústredné. Po prvé je to debata, ako obmedziť rast teploty na 1,5 stupňa Celzia. Záväzky, ktoré sme v tejto súvislosti prijali na COP25 v roku 2019, neboli dostačujúce. Vyzerá to tak, že úroveň emisií sa do roku 2030 zvýši o 15 až 16 percent. Pričom by sme ju mali o 45 percent znížiť. Pozornosť sa bude venovať najmä USA a Číne. Peking predstavil ambicióznejšie plány ako v minulosti, ale potrebovali by sme, aby ich napĺňal rýchlejšie. A v Spojených štátoch klimatická agenda čelí domácemu odporu. Takže súčasťou debaty bude, čo budú robiť Amerika a Čína. Druhou veľkou témou bude, či klimatickými zmenami najviac ohrozené krajiny dostanú potrebnú pomoc.
Podporí ich svet dostatočne?
V roku 2015 im medzinárodné spoločenstvo sľúbilo ročne 100 miliárd dolárov. Toto sme nedodržali. Sme len na úrovni 80 miliárd dolárov. Okrem toho nemalú časť z týchto peňazí tvoria pôžičky. Pre chudobné krajiny to môže byť problém. Sľúbili sme peniaze, ale niektoré štáty sa k ním nevedia dostať, pretože je to komplikovaný proces.
Prečo je to také zložité? Predsa 100 miliárd dolárov nie je vzhľadom na globálnu ekonomiku tak veľa.
Naozaj to nie je tak veľa. Ale už pred covidovou pandémiou sme pozorovali, že niektoré krajiny okresávajú rozvojovú pomoc. Vyzerá to tak, že štáty poskytujúce peniaze sa až príliš zaberajú tým, že by to mala byť ekonomicky návratná investícia. Akoby to mala byť obyčajná pôžička, ktorú prijímatelia normálne splatia. Ale v tomto prípade ide najmä o to, aby sme podporili projekty, ktoré ohrozeným štátom pomôžu lepšie čeliť následkom klimatických zmien. Menej by nám malo ísť o zisky.
Aká bude tretia vec na COP26, ktorá bude v centre pozornosti?
Je to obchodovanie s emisiami. V podstate ide o otázku, či nejaká krajina, ktorá ich nedokáže znížiť dostatočne, môže zaplatiť inému štátu, ktorý to zvládol. Keby sa systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov dokázal nastaviť dobre, mohol by mať zmysel. No nemá to by tak, že keď niekto emisie znižuje, iní by mohli povedať, že oni už nemusia. Je nevyhnutné, aby sme sa na tom podieľali všetci.
Podarí sa tieto tri hlavné problémy vyriešiť aspoň do istej miery?
Určite je to možné. Hlavné prekážky sú politického, nie technologického charakteru. Tlak od verejnosti na to, aby lídri predstavili riešenia, narastá. Ale nie som si istý, či k tomu naozaj dôjde.
Prečo?
Je to už COP číslo 26. Mnoho ráz sme sa už týmito problémami zaoberali. Je jednoduchšie sľúbiť, že niečo urobíme, ako naozaj niečo urobiť. Asi nie je dôvod očakávať, že toto sa teraz dramaticky zmení. Na druhej strane v to môžem dúfať.
COP26
Konferencia o klimatických zmenách OSN, čo je 26. podujatie tohto druhu, sa bude konať v Glasgowe od 31. októbra do 12. novembra.
Začne sa summitom lídrov, na ktorom bude Slovensko zastupovať prezidentka Zuzana Čaputová.
Rokovací tím Európskej únie bude viesť podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans.
EÚ chce do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a do roku 2030 chce znížiť emisie aspoň o 55 percent.
Únia bude naliehať na krajiny, aby splnili záväzky v boji s klimatickým zmenami prijaté v roku 2015 v Paríži.
Sú takéto summity ako COP vhodným formátom na riešenie hrozieb klimatických zmien?
Dostali sme sa do momentu, že buď s klimatickými zmenami niečo urobíme, alebo boj s nimi prehráme. Ale nezávisí to len od toho, čo sa stane na stretnutí COP26. Medzinárodné summity dokážu ovplyvniť situáciu len do istej miery. Je potrebné, aby vlády robili rozhodnutia doma. COP nie je dokonalý formát. Riešia sa na ňom environmentálne a diplomatické problémy, často sú na nich zástupcovia ministerstiev životného prostredia a zahraničných vecí. Ale nie rezortov financií, ktorí takpovediac držia kasu. COP však pomáha pri priťahovaní pozornosti na problém klimatických zmien. Dôkazom toho je aj to, že sa teraz rozprávame. V Paríži v roku 2015 sme dospeli k tomu, že krajiny niečo sľúbili. Minimálne nám to ukázalo, kde sme. Problémom je, že zaostávame za tým, čo by sme potrebovali urobiť. Ako som už povedal, musíme sa sústreďovať na to, čo krajiny robia v boji s klimatickými zmenami na domácej úrovni.
Na profile na sociálnej sieti Twitter máte napísané, že je potrebné bez zbytočných odkladov dekarbonizovať. Keby ste mali takú moc, čo by ste urobili, aby sa to podarilo dosiahnuť?
Predstavme si, že COP26 bude najlepšie stretnutie, aké sme doteraz mali. Povedzme, že všetky krajiny sľúbia, že do roku 2030 znížia emisie o 50 percent. No to stále bude len začiatok. Sľuby bude potrebné splniť. Hovorím, že musíme dekarbonizovať bez zbytočných odkladov, lebo si nemôžeme dovoliť čakať. Každý deň sa klimatické zmeny zhoršujú. Znamená to, že bude čoraz zložitejšie tieto problémy vyriešiť. Keby som mal čarovný prútik, zastavil by som všetky investície, ktoré súvisia s fosílnymi palivami. Potrebujeme sa sústreďovať na ich alternatívy. Bude sa tomu venovať trh, ale mali by to podporovať aj štáty. A ešte by som mávol čarovným prútikom, aby sme sa všetci týmto veciam venovali tak, akoby od toho záviseli naše životy. Lebo od toho naše životy naozaj závisia.
Povedali ste, že na to, aby krajiny plnili svoje sľuby, je potrebný tlak verejnosti. Ako vnímate vystupovanie Grety Thunbergovej a to, že sa stala tvárou a hlasom globálneho hnutia, ktoré požaduje zintenzívniť boj s klimatickými zmenami?
Je smutné, že sú to naše deti, ktoré sa správajú múdrejšie ako nami zvolení politici. Greta spolu s generáciou ďalších mladých lídrov robí úžasnú prácu. Mali by sme im poďakovať. Ale to nestačí. Mali by sme sa k nim pridať. Každý z nás môže byť klimatickým aktivistom. Nemusíme byť ako Greta Thunbergová. Nemusíme všetci prestať šoférovať či vypínať kúrenie. Ale ktokoľvek z nás môže žiadať vlády, samosprávy či firmy, aby v boji s klimatickými zmenami urobili viac. Pritom istý pokrok sa už podarilo dosiahnuť. Keby sme neurobili vôbec nič, situácia by bola ešte horšia. A je to práve preto, že to požadovali milióny ľudí.
Napriek tomu stačí, aby v USA vyhrali republikáni niekoľko volieb, a popieranie klimatických zmien sa v podstate opäť stane americkou oficiálnou politikou.
Ostatné krajiny nemôžu čakať na USA. Musia konať, lebo je to v ich záujme. K tomu by som však chcel povedať, že popieranie klimatických zmien je len časťou problému. Rovnako a možno ešte viac by sme sa mali venovať niečomu, čo sa dá nazvať snahou odkladať riešenia týkajúce sa klimatických zmien. Je mnoho politikov a ľudí z biznisu, ktorí ich nepopierajú. Hovoria však, že v súvislosti s nimi nemusíme konať tak rýchlo. A to je nebezpečné. Lebo to znie tak, že podporujú boj s klimatickými zmenami, ale v skutočnosti sa len usilujú o to, aby sme používali fosílne palivá o niečo dlhšie.
Ako teda hovoriť o hrozbe klimatických zmien? Pomohlo by, keby sme sa viac sústreďovali na bezpečnostné aspekty? Krajiny aj politici zvyčajne načúvajú argumentom, ktoré súvisia s národnou bezpečnosťou.
Čo sa týka toho, ako komunikovať o klimatických zmenách, práve sme s kolegami z Climate Solution Lab zverejnili správu, v ktorej vyzývame americkú vládu, aby o tejto téme hovorila konkrétnejšie. Nie vždy to robíme. Len vo všeobecnosti tvrdíme, že klimatické zmeny budú mať dosah na ekonomiku či na zdravie ľudí. No keď len povieme, že sa otepľuje, je to iné, ako keď pripomenieme, že bude tak teplo, že ľudia nebudú môcť ísť von, pretože takáto aktivita bude pre nich nebezpečná a možno ich zabije. Alebo keď zdôrazníme, že to môže mať vplyv na to, že ženy budú rodiť predčasne, teda sa to týka zdravia detí. Bezpečnostné hrozby spojené s klimatickými zmenami sú reálne. Nedávno americké tajné služby publikovali správu, ktorá to zdôrazňuje. Či sa to týka boja o vodu, nedostatku potravín, alebo vynútenej migrácie. Ale chcel by som ešte pripomenúť, že je síce dôležité, aby sme hovorili o hrozbách, ale nezabúdajme ani na pozitívne veci, ktoré sa možno stanú.
Čo máte na mysli?
Ak budeme investovať, vytvoríme milióny pracovných miest, zlepšíme infraštruktúru a môžeme sa dopracovať k dostupnejším energetickým zdrojom. Keď nebudeme používať fosílne palivá, budeme žiť zdravšie a budeme dýchať čistejší vzduch. Nejde len to, aby sme sa vyhli zlej budúcnosti, ale aby sme sa snažili o takú, ktorá bude lepšia.
Urobí to ľudstvo? Rozvojový program OSN práve spustil kampaň s názvom Nevyberte si vyhynutie. V rámci nej hovorí dinosaurus Frankie, že jeho druh síce zmizol z povrchu zemského, ale aspoň za to mohol asteroid. Ľudstvo si to môže spôsobiť samo.
Keď sa pozriete na globálne prieskumy verejnej mienky, jasná väčšina ľudí tvrdí, že v súvislosti s klimatickou hrozbou je potrebné konať a že nie sme na správnej ceste. Problémom je, že politickí lídri nepočúvajú. Aj preto, že sú pod tlakom niekoľkých spoločností, ktoré stratia svoj biznis, keď prestaneme používať fosílne palivá. Je potrebné politikom ukázať, že keď sa nebudú zaoberať klimatickými zmenami ako existenčnou hrozbou, bude to mať pre nich následky. Ľudia ich už nebudú voliť a podporovať.