Guterres uviedol, že na vrchole jeho zoznamu priorít pre summit COP26 je požiadavka, aby krajiny dodržiavali záväzok obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie vyplývajúci z Parížskej klimatickej dohody z toku 2015. Generálny tajomník OSN tiež podotkol, že šesť rokov, ktoré prešli od dosiahnutia parížskej klimatickej, bolo vôbec najteplejších šesť rokov v histórii meraní.
Guterres ďalej lídrov svetových ekonomík vyzval tzv. dekarbonizáciu a postupné ukončenie používania uhlia na výrobu elektriny. Uviedol tiež, že svetoví lídri musia prejaviť „maximálne ambície“, aby bol aktuálny klimatický summit úspešným.
„Je čas povedať dosť. Dosť už bolo surovosti voči biodiverzite. Dosť bolo zabíjania sa uhlíkom. Dosť bolo zaobchádzania s prírodou ako so záchodom. Dosť bolo pálenia, vrátania a ťažby… Kopeme si vlastné hroby,“ povedal v prejave. Ten predniesol hneď po britskom premiérovi Borisovi Johnsonovi, ktorý zasadnutie otvoril.
Guterres zároveň vyzval bohaté krajiny, aby plnili svoj záväzok poskytovať ročne 100 miliárd dolárov na pomoc chudobnejším krajinám zasiahnutým klimatickými zmenami. Na svetových lídrov tiež apeloval, aby robili viac na ochranu zraniteľných spoločenstiev. Dodal, že katastrofy súvisiace s klimatickými zmenami ovplyvnili za posledné desaťročie životy takmer štyroch miliárd ľudí.
Klimatický summit OSN, známy pod skratkou COP26, ktorý má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií, sa začal v nedeľu v škótskom Glasgowe. Konferencia potrvá do 12. novembra.
Biden sa ospravedlnil za Trumpovo odstúpenie od klimatickej dohody
Americký prezident Joe Biden sa v pondelok verejne ospravedlnil za to, že jeho predchodca Donald Trump odstúpil od parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Uviedol to v rámci kľúčovej konferencie OSN v škótskom Glasgowe, od ktorej sa očakávajú účinné opatrenia proti globálnemu otepľovaniu.
Biden zároveň pripustil, že veľkú časť zodpovednosti za odvrátenie klimatickej krízy nesú Spojené štáty a ďalšie rozvinuté krajiny, píše agentúra AP.
„Nemal by som to robiť, ale ospravedlňujem sa za skutočnosť, že predchádzajúca (americká) administratíva odstúpila od parížskej dohody, čím nás dostala do veľmi nepríjemnej situácie,“ vyhlásil Biden pred účastníkmi glasgowskej konferencie.
Súčasný demokratický šéf Bieleho domu, ktorý ihneď po nástupe do funkcie opäť pristúpil k parížskej dohode, dlhodobo kritizuje Trumpovu politiku v oblasti ochrany klímy. Za odstúpenie od parížskej dohody sa však v pondelok ospravedlnil vôbec po prvý raz, uvádza AP.
Biden vo svojom vystúpení v Glasgowe pripustil, že bohaté krajiny, ktoré sa výrazne podieľali na odlesňovaní a ďalších formám ničenia životného prostredia nesú v súčasnosti „obrovské“ bremeno zodpovednosti voči chudobným krajinám. Tie podľa neho produkujú oveľa menej emisií, ale napriek tomu sú ťažko postihnuté dôsledkami globálneho otepľovania.
Podľa amerického prezidenta sú však snahy o obmedzenie emisií skleníkových plynov, napriek vysokým finančným nákladom, zároveň aj príležitosťou na vznik pracovných miest v rámci prechodu na obnoviteľné zdroje energie a využívanie elektromobilov namiesto fosílnych palív.
Merkelová a Macron podporili razantnejšie opatrenia na ochranu klímy
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval najväčších svetových producentov emisií, aby okamžite zvýšili svoje záväzky v oblasti boja proti klimatickým zmenám. Nemecká kancelárka Angela Merkelová zasa apelovala na globálne spoplatnenie emisií skleníkových plynov a ukončenie spaľovania uhlia.
Obaja lídri vystúpili v pondelok v rámci kľúčovej konferencie OSN v škótskom Glasgowe, od ktorej sa očakávajú účinné kroky proti globálnemu otepľovaniu, píšu agentúry AP a DPA.
Macron obhajoval ciele Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, avšak priznal, že krajiny sveta ani zďaleka nespĺňajú svoj záväzok obmedziť globálne otepľovanie na maximálne 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. „Vieme, že tam ešte nie sme,“ povedal.
„Kľúčovým počas nasledujúcich 15 dní (konferencie) bude, aby najväčší producenti emisií … posilnili svoje ambície,“ povedal Macron bez toho, aby spomenul konkrétne krajiny. „Je to jediný spôsob, ako urobiť našu stratégiu vierohodnou … a urobiť z hodnoty 1,5 stupňa Celzia dosiahnuteľný cieľ,“ skonštatoval.
Francúzsky prezident zároveň varoval, že domorodí obyvatelia sú často prvými obeťami klimatických zmien a že obzvlášť zasiahnutými sú niektoré regióny v Afrike, Tichomorí a Karibiku.
Dosluhujúca nemecká kancelárka Merkelová označila globálne spoplatnenie emisií skleníkových plynov za efektívny nástroj boja proti zmene klímy. „Európska únia už takéto spoplatnenie zaviedla a zavádza sa už aj v iných krajinách, napríklad v Číne,“ uviedla.
Merkelová tiež vyzvala na celosvetové ukončenie spaľovania uhlia pre potreby výroby elektrickej energie.
Podľa kancelárky, ktorá sa po 16 rokoch na čele nemeckej vlády chystá – zrejme v prvej polovici decembra – odísť do politického dôchodku, stojí pred svetovým spoločenstvom v otázkach ochrany klímy stále veľa práce. Konferencia COP26 je podľa nej pravdepodobne posledným veľkým summitom, na ktorom sa zúčastňuje ako šéfka vlády.