Na snímkach zhotovených satelitmi spoločnosti Maxar Technologies vidno zoskupovanie tankov, delostreleckej techniky i vojakov neďaleko mesta Jeľňa v Smolenskej oblasti v západnej časti Ruska. Rusko takisto sústreďuje vojenskú techniku v okolí miest Briansk a Kursk, ktoré sa nachádzajú neďaleko hraníc s Ukrajinou, uvádza ďalej Politico.
Napätie medzi Ruskom a Západom sa v období posledných mesiacov vystupňovalo, pripomína týždenník. Americký minister obrany Lloyd Austin v októbri navštívil Gruzínsko a Ukrajinu. Spojené štáty podľa jeho slov „budú Ukrajinu aj naďalej podporovať“ s cieľom rozvíjať schopnosť ubrániť sa.
Ruský prezident Vladimir Putin neskôr uviedol, že Ukrajina nikdy nebude oficiálnym členom NATO. Rozvoj v oblasti armády na tomto území však napreduje, čo podľa Putina predstavuje pre Rusko „hrozbu“.
Ukrajina správy poprela
Ukrajina poprela správy o údajnom hromadení ruských vojakov a vojenskej techniky neďaleko jej východných hraníc. Zábery zverejnené v posledných dňoch na sociálnych sieťach ukazovali ruské vojenské konvoje s tankami a raketami na juhozápade krajiny – pri ukrajinských hraniciach.
Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby v pondelok oznámil, že Washington situáciu monitoruje. Denník The Washington Post zase citoval amerických predstaviteľov, ktorí vyjadrili v súvislosti s hromadením ruských vojakov a techniky na ukrajinských hraniciach znepokojenie.
Ukrajinské ministerstvo obrany však v pondelok neskoro večer uviedlo, že v blízkosti hraníc neboli pozorované „žiadne presuny ruských vojakov“. Rezort obrany zároveň dodal, že zverejnené videá by mohli byť „súčasťou špeciálnych informačných a psychologických operácií“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že o konflikte na východe Ukrajiny rokoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom na okraji klimatickej konferencie COP26 v Glasgowe. „USA naďalej podporujú územnú celistvosť a reformy na Ukrajine,“ napísal Zelenskyj v príspevku na Twitteri.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok taktiež odmietol správy o údajnom hromadení ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou a zdôraznil, že nie je treba „strácať čas zaoberaním sa tvrdeniami s nízkou kredibilitou“. „Pohyb našej vojenskej techniky a armádnych jednotiek… je výlučne našou záležitosťou,“ povedal novinárom. „Rusko nikdy nikoho neohrozovalo,“ dodal.
Obavy Kyjeva i medzinárodného spoločenstva vzbudili tohtoročné vojenské manévre Ruska, v rámci ktorých vyslala Moskva na prelome marca a apríla do oblastí pri hraniciach s Ukrajinou tisíce vojakov.
Zúčastnili sa tam na vojenskom cvičení považovanom za najväčšie od roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov, respektíve odvtedy, ako začalo podporovať separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. Moskva svoje jednotky z ukrajinských hraníc po niekoľkých týždňoch stiahla.
Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny – v Doneckej a Luhanskej oblasti – si už vyžiadal viac ako 13-tisíc obetí. Ukrajina a jej západní spojenci obviňujú Rusko z vysielania vojakov a zbraní na podporu separatistov v Donbase, čo však Moskva popiera.
Ukrajinský minister obrany Andrij Taran rezignoval
Ukrajinský minister obrany Andrij Taran odstúpil zo svojej funkcie. Dôvodom je údajne jeho zdravotný stav. Poslanci vládnej strany Sluha ľudu prezidenta Volodymyra Zelenského v pondelok oznámili, že do funkcie ministra obrany navrhnú súčasného podpredsedu vlády Oleksija Reznikova. Parlament zároveň plánuje tento týždeň rokovať o reorganizácii vlády.
Predseda parlamentnej frakcie Zelenského strany Sluha ľudu Davyd Arachamija podľa AFP uviedol, že 66-ročný Taran sa sťažoval na zdravotné problémy. Samotný Taran, ktorý viedol rezort obrany od marca 2020, sa k svojej rezignáciu nevyjadril. Jeho demisiu musí ešte schváliť parlament. Počas svojho funkčného obdobia bol Taran kritizovaný pre nedostatočnú reformu podfinancovanej ukrajinskej armády.