Výročie prímeria na Kaukaze má pozabíjaných vojakov

Týždeň po prvom výročí dohody, ktorá zastavila krvipreliatie, sa Arménsko a Azerbajdžan vrátili k rinčiacim zbraniam. Na spoločnej hranici týchto kaukazských štátov padlo niekoľko vojakov. Našťastie medzi obidvoma krajinami už nastal pokoj.

18.11.2021 13:20
Nikol Pašinjan Foto:
Arménsky premiér Nikol Pašinjan na cintoríne, kde sú pochovaní vojaci Arménska, ktorí vlani padli v bojoch proti armáde Azerbajdžanu
debata (1)

Jerevan tvrdí, že ozbrojený konflikt rozpútali Azerbajdžanci a, naopak, Baku pripisuje zodpovednosť Arménom. Nové boje vypukli rok po dosiahnutí dvojstranného prímeria, ktoré v novembri 2020 sprostred­kovala Moskva. Rusko vtedy pomohlo ukončiť šesť týždňov trvajúcu vojnu, v ktorej išlo o ovládnutie niektorých oblastí Náhorného Karabachu, na ktorý si robí nárok Jerevan i Baku. Počet obetí zatiaľ nie je konečný. Azerbajdžan stratil sedem vojakov, Arménsko prišlo zatiaľ oficiálne o jedného, ale ďalších 24 príslušníkov jeho armády je nezvestných.

Pokoj zbraní podobne ako vlani zariadili Rusi. Znepriatelené štáty ukončili boje po slovnom zásahu šéfa Kremľa Vladimira Putina a ruského ministra obrany Sergeja Šojgu. Obaja zatelefonovali lídrom do Baku a do Jerevanu, aby ich presvedčili zastaviť boje.

Baku a Jerevan si pre dlhodobý veľký spor o Náhorný Karabach vzájomne nevedia prísť na meno. Azerbajdžan označuje minuloročné prímerie v skutočnosti za kapituláciu Arménska, pretože si pripísal dôležité územné zisky.

Situácia sa upokojila po vyslaní ruských mierotvorných síl do pohraničnej oblasti medzi kaukazskými štátmi. Rusi následne od 14. novembra 2020 do 21. januára 2021 pomohli presunúť viac ako 50-tisíc utečencov späť do Arménmi kontrolovaných oblastí Náhorného Karabachu.

Na medzinárodnej scéne funguje už niekoľko rokov minská skupina pre urovnanie konfliktu o Náhorný Karabach. Jej predsedníctvo tvorí takzvaná trojka: Francúzsko, Rusko, USA. Baku a Jerevan sa však vždy v prvom rade spoliehajú na Moskvu. Tá si zjavne uvedomuje, že potrebuje, aby v oboch krajinách existovala bezpečnostná stabilita. Rusko má v Arménsku vojenskú základňu a čo sa týka Azerbajdžanu, Rusi na jeho území tvoria najpočetnejšiu národnostnú menšinu.

Keď vlani ešte prebiehali boje medzi arménskymi a azerbajdžanskými vojakmi, prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev zdôraznil, že v rámci predsedníctva minskej skupiny jedine Moskva dokáže zastaviť vojnu na Kaukaze. „Rusko má neporovnateľne väčšie možnosti ovplyvniť urovnanie konfliktu ako ktorýkoľvek iný štát. Zohráva osobitú úlohu ako krajina, ktorá má s Azerbajdžanom a s Arménskom spoločnú históriu," povedal Alijev v októbri 2020.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Azerbajdžan #Arménsko