Jeho súper, rektor Sofijskej univerzity Anastas Gerdžikov dostal 31,90 percenta hlasov, vyplýva zo sčítania hlasovacích lístkov z takmer 97 percent volebných obvodov.
Bulhari hlasovali „za zmenu, za vymanenie sa z korupcie, drancovania a nezákonnosti, za zbavenie mafie moci“, vyhlásil Radev v povolebnom vystúpení. Podľa agentúry AFP povedal, že jedna z najchudobnejších krajín EÚ „vychádza z patovej situácie“ a vydáva sa na cestu „rozvoja, slobody a modernizácie“.
Po predčasných parlamentných voľbách spred týždňa bulharská spoločnosť podľa prezidenta očakáva, že „jasná politická väčšina“ bude presadzovať okamžité reformy, citovala ho agentúra DPA.
„Rumen Radev je prezidentom, s ktorým bude zmena pokračovať,“ uviedol Kiril Petkov, líder novozaloženej centristickej strany Pokračujeme v zmene (PP). Tá prekvapivo vyhrala tretie parlamentné voľby v krajine v priebehu tohto roka a hľadá koaličných partnerov pre svoj program reforiem a boja proti korupcii.
Radev (58), bývalý vojenský pilot a najpopulárnejší politik v krajine, kandidoval ako nezávislý s podporou socialistov a viacerých tzv. protestných strán. V kampani prisľúbil udržať svoju krajinu v NATO, zároveň však trvá na pragmatických vzťahoch s Ruskom i na stiahnutí západných sankcií voči Moskve, dopĺňa agentúra AP.
Gerdžikov (58), ktorý mal ako nezávislý uchádzač podporu strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) trojnásobného expremiéra Bojka Borisova, porážku rýchlo priznal. Tvrdil však zároveň, že „celý aparát štátu pracoval za súčasného prezidenta“.
Gerdžikov sa počas kampane ako zástanca prozápadnej orientácie Bulharska zaviazal zjednotiť krajinu, zlepšiť právny poriadok a pracovať na lepších obchodných príležitostiach.
Účasť na druhom kole prezidentských volieb bola nižšia ako 40 percent, čo je ešte menej ako pri prvom kole 14. novembra. Vzhľadom na covidovú pandémiu sa počas hlasovania musel dodržiavať sociálny odstup. Povinné boli aj rúška a dezinfekcia rúk.