Tlačová služba súdu spresnila, že ide o predstaviteľov USA, Británie, Luxemburska, Estónska, Švédska, Belgicka, Nórska, Dánska, Švajčiarska, Poľska, Litvy, Bulharska, Austrálie, Slovinska, Holandska, Írska, Nového Zélandu, Španielska, Francúzska, Fínska a Kanady.
Ruská generálna prokuratúra požiadala najvyšší súd o likvidáciu Memorialu pre jeho údajné „systematické porušovanie zákona o zahraničných agentoch“. Ľudskoprávni aktivisti však tvrdia, že súdne podanie generálnej prokuratúry vychádza z politického rozhodnutia o likvidácii organizácie Memorial, ktorá sa zaoberá dejinami politických represií a ochranou ľudských práv.
„Opakovane sme tvrdili, že zákon (o zahraničných agentoch) bol pôvodne koncipovaný ako nástroj represálií voči nezávislým organizáciám a trvali sme na jeho zrušení,“ zdôraznil Memorial v jednom zo svojich dávnejších vyhlásení.
Čítajte viac Gorbačov a Muratov vyzývajú prestať s pokusmi o likvidáciu ľudskoprávnej organizácie MemorialMedzinárodná historická, vzdelávacia, dobročinná a ľudskoprávna spoločnosť Memorial bola založená v roku 1992 v Moskve na základe združenia Memorial, ktoré vzniklo v roku 1987 a malo mnoho regionálnych organizácií a skupín. V roku 1989 sa všetky zjednotili do celozväzovej spoločnosti Memorial, pričom jej čestným predsedom sa stal renomovaný vedec, sovietsky disident akademik Andrej Sacharov.
Medzinárodný Memorial bol zaradený do registra mimovládnych organizácií s „nálepkou“ zahraničného agenta v roku 2016. Ruské súdy túto organizáciu už niekoľko rokov opakovane pokutujú za porušenie zákona o zahraničných agentoch, pripomenula agentúra Interfax.
Označenie zahraničný agent vyvoláva konotácie z čias studenej vojny. Od takto označených subjektov sa v Rusku vyžaduje, aby v celom svojom obsahu dôsledne uvádzali, že sú „zahraničnými agentmi“, čo v prípade médií výrazne ovplyvňuje napríklad ich príjmy z reklamy. S týmto označením sú spojené aj problémy s predkladaním účtovníctva príslušnému kontrolnému úradu.
Označenie „zahraničný agent“ udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená tiež na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov.
Obava pred ruským historickým revizionizmom
V súvislosti s možnou likvidáciou organizácie Memorial prezidenti pobaltských štátov a Poľska vyjadrili v spoločnom vyhlásení obavy nad ruským historickým revizionizmom.
Estónsky prezident Alar Karis, litovský prezident Gitanas Nauséda, lotyšský prezident Egils Levits a poľský prezident Andrzej Duda v spoločnom vyhlásení uviedli, že "organizácia Memorial je jednou z najstarších nezávislých organizácií chrániacich ľudské práva v Rusku a dokumentujúcich stalinistické zločiny v bývalom Sovietskom zväze.
„Veľmi si vážime obetavosť a odhodlanie pracovníkov organizácie Memorial a pamiatku obetí sovietskych zločinov spáchaných na poľskom, litovskom, lotyšskom a estónskom národe, ako aj na miliónoch Rusov a Ukrajincov či iných národoch,“ uviedli hlavy štátov. Ocenili tiež prácu ruských občanov pripravených „povedať celú nepríjemnú pravdu o dejinách a porušovaní ľudských práv totalitnými režimami“.
„Táto práca výrazne prispieva k budovaniu európskej kolektívnej pamäti,“ napísali. Okrem toho sa tiež dohodli na posilnení spolupráce v boji proti „falšovaniu histórie, dezinformáciám a historickému revizionizmu“. Ďalej sa zhodli, že budú spoločne strážiť historickú pamäť o zločinoch spáchaných totalitnými režimami.