Podľa Severoatlantickej aliancie Nemecko dáva na obranu menej, ako sú dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), čo je záväzok krajín NATO. Zmení sa to? Bude Berlín postupne viac investovať do obrany?
Po septembrových voľbách budeme mať v Nemecku novú vládu. Tri strany, ktoré sú zapojené do koaličných rozhovorov (SPD, Zelení a liberáli už predstavili koaličnú dohodu, pozn. red.), diskutujú aj o obrane. Neočakávam, že vláda bude nejakým spôsobom spochybňovať cieľ dve percentá HDP, na ktorom sme sa dohodli na úrovni NATO. Predpokladám však, ale ešte sa o tom nerozhodlo, že do výdavkov, ktoré sa týkajú obranných politík, bude chcieť zahrnúť rôzne aspekty, nielen čisto vojenské.
Čo by to mohlo znamenať?
Že by to súviselo s investíciami do rôznych zahraničnopolitických iniciatív, rozvojovej politiky či napríklad výcviku policajných síl, ktorý Nemecko robí na medzinárodnej úrovni. Vláda asi zmení metodológiu, ako rátať obranné výdavky.
Bol by to z vášho pohľadu správny prístup? Jeho kritici môžu namietať, čo má povedzme rozvojová pomoc spoločné s obranou.
Je to správy prístup v rámci toho, že to nie spochybňovanie cieľa dve percentá. No otázkou je, ako ho naplniť. Počas pandémie sme videli, že je to svojím spôsobom relatívny cieľ. V prípade, že HDP klesne, môže to vyzerať, že sa svojím spôsobom zvýšia obranné výdavky. Z pohľadu môjho úradu vidím, že vo všeobecnosti musíme viac investovať do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Potrebujeme dobre vyzbrojených vojakov, a keď sa pozriete okolo, vo svete je veľa vecí, ktoré je potrebné riešiť. Či už je to na úrovni NATO, OSN, alebo Európskej únie. Toto nie je správny čas na to, keď by sme mali ukrajovať z obranného rozpočtu.
Možno sú dve percentá na obranu trochu umelo vytvorené, ak chceme merať obranyschopnosť. Použijem trochu staromódnejší prístup. Napríklad koľko vojakov a výzbroje by bolo Nemecko schopné poslať povedzme do Pobaltia, keby malo k dispozícii dva týždne?
Je to do značnej miery teoretická otázka. Keby k tomu malo dôjsť, museli by sme brať do úvahy medzinárodný rámec a spoluprácu s našimi zahraničnými partnermi. Diskutovali by sme o tom na tejto úrovni. Všetci spojenci však majú k dispozícii značné kapacity a zvažujeme, v ktorej časti sveta ich prípadne dokážeme použiť a aké máme ciele. Toho sa týka aj debata koľkých vojakov vieme nasadiť či koľko vieme niekde poslať tankov a lietadiel. Diskutujeme o tom v Nemecku, ale aj v rámci Európy a NATO.
V posledných rokoch sa v súvislosti s nemeckými ozbrojenými silami objavilo viacero správ o nedostatočnej výzbroji a pomalej modernizácii, ktorú brzdia byrokratické procesy. Zmenilo sa to už aspoň do istej miery?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nemeckí vojaci majú k dispozícii dostatočnú výzbroj. V rámci svojej funkcie však sledujem, čo sa dá zlepšiť. Týka sa to výzbroje, vojenskej techniky, ale aj kybernetickej bezpečnosti. Musíme investovať nemalé financie, aby sme nemeckú armádu dostali na modernú úroveň, a to má vplyv na príslušníkov ozbrojených síl. Momentálne máme k dispozícii 180-tisíc vojakov. Plánom je toto číslo zvýšiť na 200-tisíc. Je jasné, že vojaci majú jednoznačné právo požadovať, aby mali k dispozícii adekvátnu výstroj a výzbroj, a ja to pripomínam parlamentu. Je to jedna z oblastí, ktorej sa vo svojej funkcii výrazne venujem. V súvislosti s možným zvýšením počtu vojakov by som ešte chcela povedať, že to závisí od toho, ako vnímame bezpečnostné prostredie. Určite je správne položiť si otázku, na čo ich potrebujeme. Vyzerá to tak, že sa budeme viac sústreďovať na Európu a na NATO, ako na nasadenie vojakov vo svete. Preto si myslím, že potrebujeme zvýšiť počet príslušníkov ozbrojených síl, ale tí budú potrebovať výzbroj či ubytovacie kapacity. Tieto veci idú ruka v ruke.
Keď spomíname bezpečnostné prostredie, máte nejakú definíciu strategickej autonómie EÚ, o ktorej sa tak často debatuje?
Nemám definíciu, ale poviem vám, čo je pre mňa dôležité. Základom je veľmi pevné partnerstvo so Spojenými štátmi. Je to len ilúzia, keď v oblasti bezpečnosti a obrany niekto hovorí, že by únia mala byť úplne nezávislá od USA. Nemyslím si, že by sme sa o to mali usilovať. EÚ by však mala nabrať viac sebavedomia. Európa dokáže urobiť viac ako to, čo ukázala za posledné roky. Aj v spolupráci s partnermi, s USA, NATO či OSN. Vieme však, že sme závislí od Spojených štátov, čo sa týka vojenských schopností a spôsobilosti. Len nedávno sa to potvrdilo v Afganistane.
Takže EÚ by nemohla v Afganistane zostať bez podpory USA?
Nebolo by to možné. Pozrite sa len na to, ako bol zorganizovaný odchod. Ozbrojené sily z Európy by nedokázali riadiť kábulské letisko. Nemáme také možnosti.
Mala by mať EÚ k dispozícii také ozbrojené sily, ktoré by to dokázali?
Mali by sme nad tým uvažovať. Sú miesta vo svete, na ktorých by Európania mohli prispievať k udržaniu mieru, aj bez zapojenia sa Spojených štátov. Na to potrebujeme vojenské kapacity.
Z USA často znie, že Európa by mala robiť v oblasti obrany a bezpečnosti viac, ale zároveň Washington varuje, že to nemá oslabiť Severoatlantickú alianciu. Dá sa v týchto dvoch prístupoch nájsť rovnováha?
Je to kľúčová otázka a musíme o nej seriózne diskutovať. Na úrovni NATO, EÚ a v rámci bilaterálnych vzťahov. Nejde o to, aby sme medzi sebou súťažili, ale aby sme dokázali lepšie spolupracovať.
Predchádzajúci americký prezident Donald Trump často kritizoval Nemecko. Čo sa zmenilo s novým šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom?
Americká vláda sa teraz viac sústreďuje na medzinárodnú spoluprácu. Samozrejme, sú tu aj problémy, ktoré sa objavili s odchodom z Afganistanu, keď sa Bidenov Biely dom vybral politickou cestou Trumpa. Alebo v prípade dohody AUKUS medzi USA, Austráliou a Britániou. Európa by jednoznačne mala vyžadovať dobrú spoluprácu v multilaterálnom rámci.